Sme o krok bližšie k pochopeniu ľudského vedomia

0

Výskum japonských vedcov z Tokijskej univerzity, publikovaný v časopise Cerebral Cortex, ukazuje dôležitosť určitých typov nervových spojení pri identifikácii vedomia. Na identifikáciu oblastí mozgu, kde sa nachádza vedomie, výskumníci hľadali jeden špecifický charakteristický znak vedomia v neurónových sieťach mozgu: obojsmerné dráhy. Keď niečo vidíme alebo zažívame vnem, náš mozog prijíma informácie. Toto sa nazýva dopredný signál, ale prijímanie takýchto dopredných signálov pre vedomie nestačí.

Náš mozog potrebuje posielať informácie aj späť, čo sa nazýva spätná väzba. Nie každá časť mozgu môže prijímať dopredný signál aj spätnú väzbu. Výskumníci predpokladali, že tieto obojsmerné spojenia sú základným znakom častí mozgu zodpovedných za vedomie. Na otestovanie svojej myšlienky o nevyhnutnosti obojsmerného spracovania podnetov výskumníci použili myš a výpočtovú techniku.

Najprv vyvinuli účinný algoritmus na extrakciu častí mozgu so silnými obojsmernými spojeniami, nazývanými komplexy. Potom aplikovali algoritmus na konektóm (podrobnú mapu prepojení v mozgu) myši. Tím zistil, že komplexy s najväčšou obojsmernosťou neboli rovnomerne rozdelené medzi všetky hlavné regióny mozgu, ale sú sústredené v kortikálnych a talamických oblastiach, zatiaľ čo ostatné veľké regióny majú nízku obojsmernosť.

Tieto zistenia sú v súlade s názorom vedcov, že vedomie sídli v mozgu. Mozgová kôra, umiestnená na povrchu mozgu, obsahuje zmyslové oblasti, motorické oblasti a asociačné oblasti, o ktorých sa predpokladá, že sú nevyhnutné na prežívanie vedomia. 

O talame, ktorý sa nachádza v strede mozgu, sa takisto predpokladá, že súvisí s vedomím, a najmä interakcia medzi talamom a kortikálnymi oblasťami, nazývaná talamo-kortikálna slučka, sa považuje za dôležitú pre vedomie. Tieto výsledky podporujú myšlienku, že obojsmernosť v mozgovej sieti je kľúčom k identifikácii miesta vedomia. Výskumníci zdôraznili, že stále pracujú na identifikácii miesta vedomia.

„Táto štúdia sa zameriava len na 'statické' anatomické spojenia medzi neurónmi alebo oblasťami mozgu. Vedomie je však 'dynamické', mení sa z okamihu na okamih v závislosti od nervovej aktivity,“ povedal docent Masafumi Oizumi, zodpovedný autor štúdie. „Hoci anatomické spojenia nám hovoria o tom, ako by sa nervová aktivita šírila a ako by na seba mozgové oblasti vzájomne pôsobili, na identifikáciu miesta vedomia v danom okamihu potrebujeme priamo skúmať dynamiku nervovej aktivity.“

Zdroj: thebrighterside.news.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať