TEDxBratislava 2018: Skúmanie mayskej civilizácie pomocou laserovej technológie

Azda inšpirovaný podtitulom tejto akcie – Na pomedzí – sa odohral v Slovenskom národnom divadle deviaty ročník prednášok pod hlavičkou TEDx práve na pomedzí mesiacov jún a júl. Podtitul naznačoval, že byť tak trochu na pomedzí, nie je nič zvláštne. Prekračujeme hranice, objavujeme druhé strany, presúvame sa z bodu A do bodu B, vystupujeme z komfortnej zóny.

Aj preto boli tohtoroční prednášajúci a vystupujúci z rôznych oblastí života veľmi podnetní. Napríklad mayológ profesor Milan Kováč z Centra mezoamerických štúdií Filozofickej fakulty UK.

LiDAR na scéne
IT oblasť neobchádza ani archeológiu, a tak sa pomocou leteckého laserového skenovania s využitím technológie LiDAR (Light Detection And Ranging) podarilo identifikovať nové mestá, paláce, pyramídy a ďalšie archeologické objekty. Ide o metódu diaľkového merania vzdialenosti na základe výpočtu doby šírenia pulzu laserového lúča, odrazeného od snímaného objektu. LiDAR funguje na rovnakom princípe ako radar, len s použitím lasera. Čiže zariadenie dokáže vyprofilovať povrch, aj keď je zakrytý hustým pralesným porastom.

Milan Kováč oceňoval, že slovenský tím prizvali k najväčšiemu súboru dát laserového skenovania v dejinách archeológie, čo svedčí o významnej pozíci slovenských vedcov pri výskumoch starovekej mayskej civilizácie. Nové digitálne zábery po vyhodnotení skenovania naznačujú, že pod guatemalskou džungľou sa skrývajú mayské veľkomestá s viac ako 60-tisíc kamennými pyramídami, chrámami a inými stavbami.

Slovenskému tímu sa podarilo objaviť 73 mayských sídel s kamennou architektúrou, 4 775 horských terasových polí a 5 080 architektonických objektov, často v tvare pyramíd. Okrem neuveriteľnej vyspelosti mayskej civilizácie sa tak pred vedcami otvoril rozsah, hustota a zložitá infraštruktúra, o ktorých zatiaľ ani netušili. 

Mayské stavby ako ich „vidí“ laserový skener LiDAR

Nájdu a zakopú
Lokalizované pamiatky potom archeológovia vykopávajú niekedy v naozaj ťažko prístupnom teréne, v džungli, ktorá v týchto miestach rástla od doby vymretia Mayskej civilizácie, teda od doby medzi deviatym a desiatym storočím. Po vykreslení toho, ako sa nálezy fotograficky zdokumentujú, nápisy rozoberajú a čítajú  každý v sále počas prednášky očakával, že ich potom zabalia do debien a odvezú do múzeí.

No všetkých prekvapilo, keď prednášajúci zrazu vyhlásil, že väčšinu nájdených pamiatok nenechávajú napospas osudu, ani ich neberú so sebou, ale práve naopak, zakopávajú ich naspäť do zeme, čím zabezpečujú, aby zostali v pôvodnom stave pre nasledujúce generácie. Niektoré pamiatky sa však rozhodnú ponechať odkryté pre oči verejnosti a tie potom prebiehajú procesom konzervácie. To by im malo zabezpečiť, aby ich v rovnakom stave mohli obdivovať záujemcovia ďalších niekoľko sto rokov.

O prednášajúcom
Milan Kováč, vedec, historik a jeden z mála bádateľov mayskej civilizácie v strednej Európe, ovládajúci aj jazyk tohto starovekého národa, rozprával o procese objavovania a dokumentovania pamiatok. Výskum prebieha v Guatemale v lokalite zvanej Uaxactún. Prvú slovenskú expedíciu do Guatemaly zorganizoval v roku 1994. Popri tom stále študoval v Mexiku kmeň Lacadóncov, potomkov Mayov. (Lacadónci veria v tých istých bohov, akých nachádzajú archeológovia na maľbách mayských vykopávok a dodnes žijú ako civilizáciou neovplyvnený kmeň.) 

Podľa Milana Kováča je zmyslom jeho práce nachádzať v minulosti odkazy pre súčasnosť a budúcnosť.