Tisíce vedcov a občanov chcú lepšiu ochranu vôd Obnova riek musí byť hlavným cieľom vodohospodárskych opatrení

Viac ako 5 500 vedcov podporilo záchranu európskych vôd a zachovanie Smernice o vodách. Tá žiada krajiny, aby riekam, jazerám či mokradiam vrátili dobrý stav. Až 60 % európskych vôd nie je  v dobrom stave. Na Slovensku je to 45 %. Európska komisia smernicu prehodnocuje a rastú snahy o zmiernenie jej cieľov. V kampani #ProtectWater zachovanie smernice podporilo aj viac ako 365-tisíc občanov.

„Európska biodiverzita je závislá od zdravých sladkovodných ekosystémov, ktoré predstavujú srdce našej prírody,“ píšu vedci. Upozorňujú, že sladkovodné ekosystémy patria medzi najohrozenejšie na planéte, pričom ich ochrana sa stáva dôležitejšou ako kedykoľvek predtým v súvislosti s rastúcim rizikom sucha, záplav a požiarov. Vedci hovoria, že smernica od prijatia v roku 2000 priniesla viacero pozitív, najmä zníženie znečistenia vôd. Ďalšie zlepšenia môžu prísť, ak budú krajiny smernicu plne implementovať.  

Stanovisko podpísali vedci z celej Európy, vrátane 23 slovenských odborníkov v tejto oblasti. Medzi nimi i docent Tomáš Derka z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave: “Stav povrchových vôd záleží od chemického a ekologického stavu. Na Slovensku sa podarilo, že máme väčšinu tokov v dobrom chemickom stave. Znečistenie sa dramaticky znížilo vďaka investíciám do čistiarní odpadových vôd a kanalizácií. Bohužiaľ, dnes narastá znečistenie z poľnohospodárstva. Čistá voda však nestačí. V zregulovaných tokoch je nemožné dosiahnuť dobrý ekologicky stav a teda ani dobrý stav. Napriek tomu hydromorfologická degradácia pokračuje, najmä masové budovanie malých vodných elektrárni a regulácie korýt s cieľom alebo pod zámienkou protipovodňových opatrení. Rámcová smernica o vode je perfektný nástroj, aby inštitúcie problémy riešili, čoho výsledkom majú byť zdravšie vodné ekosystémy.“

Vedci sa stanoviskom pridávajú k viac ako 130 mimovládnym organizáciám vrátane WWF  a k viac ako 375-tisíc Európanov, ktorí v kampani #ProtectWater rovnako žiadajú zachovať podobu smernice a nezľavovať z požiadaviek na členské štáty. Na rozdiel od slovenských zákonov prechádza európska legislatíva procesom tzv. preskúmavania, či plní ciele a je správne nastavená. A touto plánovanou revíziou. (tzv. „fitness check“) teraz prechádza Rámcová smernica  o vode.

„Smernica hovorí, že aktuálny stav vôd sa nemá zhoršovať, ale zlepšovať, no v praxi sme svedkom opačného trendu. Najväčší tlak na otvorenie smernice spôsobuje predovšetkým termín, dokedy majú krajiny dosiahnuť dobrý stav vôd, a to je rok 2027. Ak sa to nepodarí, existujú totiž obavy zo žalôb zo strany Európskej komisie. Medzi ďalšími požiadavkami sa objavujú snahy znížiť kritéria pre hodnotenie dobrého stavu vôd,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Tlak na prehodnotenie smernice súvisí s tým, že sa vo väčšine krajín stav vôd skôr zhoršuje. Slovensko nie je výnimkou. Kým v roku 2007 nebolo u nás v dobrom stave 35 percent sledovaných vodných útvarov, v roku 2012 to už bolo 45 %. A dramaticky poklesol počet vodných útvarov vo veľmi dobrom stave. Vyplýva to z aktuálneho Vodného plánu Slovenska. V súčasnosti ministerstvo životného prostredia pripravuje jeho novú verziu na roky 2022-27. A práve tento proces ukáže, nakoľko je revitalizácia vodných tokov pre Slovensko prioritou. Ak chceme dosiahnuť ciele Rámcovej smernice o vode musí byť revitalizácia jedným z hlavných cieľov  vodného plánu a slovenských vodohospodárov a najviac vyčlenených financií musí smerovať do obnovy riek.

O tom, či Európska komisia navrhne smernicu o vode otvoriť by sa mala verejnosť dozvedieť pravdepodobne už 12.12. na konferencií v Zaragoze (EU Water Innovation Conference ). Následne sa môže vyjadriť Rada EÚ a Európsky parlament, takže celý proces skončí pravdepodobne na jar budúceho roka.

Tlačovú správu i slovenský preklad stanoviska nájdete na WWF Slovensko: slovakia.panda.org

Za Slovensko podpísali stanovisko: