Trumpova Truth Social speňažuje prezidentskú informačnú výhodu. Pre trhy aj demokraciu je to nebezpečný precedens
Ak sa potvrdí, že Truth Social zavedie predplatné vo výške 100-tisíc dolárov mesačne za rýchlejší prístup k príspevkom Donalda Trumpa, nepôjde len o nový obchodný model. Pôjde o nebezpečný precedens, ktorý spája výkon verejnej moci s komerčným predajom informácií schopných ovplyvniť finančné trhy. Takýto krok síce nemusí automaticky porušovať zákon, no z etického hľadiska predstavuje vážny problém pre dôveru v férovosť kapitálových trhov.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že cena 100-tisíc dolárov mesačne je absurdná. V prostredí vysokofrekvenčného obchodovania však ide o relatívne zanedbateľnú sumu. Najväčšie investičné banky, hedge fondy či algoritmické obchodné spoločnosti každoročne investujú stovky miliónov dolárov do infraštruktúry, ktorá im skráti čas prenosu informácií o mikrosekundy. V tomto odvetví totiž rýchlosť nie je konkurenčnou výhodou. Je podmienkou prežitia.
Ak by platená služba Truth Social poskytovala profesionálnym obchodníkom čo i len minimálny časový náskok pri zverejňovaní prezidentových vyhlásení, pre mnohé firmy by išlo o investíciu s potenciálom mnohonásobnej návratnosti. Rozhodnutia o clách, sankciách, obchodných dohodách, reguláciách či geopolitických udalostiach dokážu v priebehu okamihu ovplyvniť ceny akcií, dlhopisov, mien aj komodít. Jediná milisekunda môže pri algoritmickom obchodovaní rozhodnúť o zisku alebo strate v hodnote stoviek tisíc až miliónov dolárov.
Práve tu sa však začína podstata problému.
Nejde o predaj technologickej infraštruktúry ani kvalitnejších dát. Predmetom predaja sa stáva skorší prístup k vyjadreniam úradujúceho prezidenta Spojených štátov, a teda k informáciám, ktoré majú bezprostredný verejný význam a potenciál ovplyvniť globálne finančné trhy.
Ak spoločnosť kontrolovaná rodinou prezidenta profituje z toho, že vybraným klientom predáva časový náskok pri prijímaní takýchto informácií, vzniká konflikt záujmov, aký moderné finančné trhy doteraz nepoznali. Súkromná firma začína monetizovať výkon verejnej funkcie.
Kapitálové trhy stoja na dôvere, že všetci účastníci majú porovnateľný prístup k cenotvorným informáciám. Samozrejme, technologické rozdiely existujú aj dnes. Niektoré firmy investujú viac do rýchlejších optických sietí či serverov umiestnených priamo pri burzách. Rozdiel je však zásadný. V tomto prípade nejde o rýchlejšie spracovanie rovnakých dát, ale o vytvorenie plateného prístupu k informáciám, ktorých hodnota vyplýva z autority verejnej funkcie prezidenta.
To predstavuje precedens, ktorý presahuje samotný finančný sektor. Ak by sa podobný model stal akceptovaným štandardom, otvoril by priestor na komercializáciu politickej komunikácie aj v ďalších krajinách. Vznikol by svet, v ktorom by si najväčší hráči kupovali nielen najrýchlejšie technológie, ale aj skorší prístup k vyjadreniam najvyšších predstaviteľov štátu.
Treba zároveň zdôrazniť, že tento produkt nebude určený širokej verejnosti. Reálnymi zákazníkmi budú len desiatky až stovky najväčších finančných inštitúcií na Wall Street, ktoré už dnes disponujú špičkovými algoritmami schopnými analyzovať text v priebehu milisekúnd. Moderné systémy dokážu okamžite identifikovať zmienky o clách, reguláciách, konkrétnych spoločnostiach či geopolitických udalostiach a automaticky otvárať obchodné pozície ešte skôr, ako správu stihne prečítať človek.
Aj preto nemožno tento projekt vnímať ako obyčajné prémiové predplatné sociálnej siete. Ide o pokus vytvoriť nový biznis model založený na speňažení informačnej výhody vyplývajúcej z výkonu najvyššej verejnej funkcie.
Bez ohľadu na to, ako napokon tento model posúdia americké regulačné orgány, už dnes vyvoláva zásadnú otázku: má byť komunikácia prezidenta demokratickej krajiny predmetom komerčného predaja tomu, kto si môže dovoliť zaplatiť 100-tisíc dolárov mesačne? Z pohľadu dôvery v kapitálové trhy aj základných princípov demokratického fungovania by odpoveď mala byť jednoznačne nie.
Pre citácie: Radoslav Kasík, spoluzakladateľ Finaxu
