Západná Európa nám môže v niečom závidieť. Slováci majú pri investovaní výhodu, akú nemajú Nemci, Íri ani Francúzi

Daňovo-odvodový systém na Slovensku býva oprávnene terčom kritiky pre svoju zložitosť a vysoké zaťaženie práce či podnikania. Existuje však jedna oblasť, v ktorej patríme medzi absolútnu európsku špičku. Vďaka takzvanému ročnému časovému testu sa na Slovensku pri cenných papieroch prijatých na obchodovanie na burze, ako sú napríklad obľúbené ETF fondy, uplatňuje nulová daň. Kým Česi čakajú na oslobodenie od dane tri roky, Slovákom stačí jeden. Vo Francúzsku zas musia investori platiť daň vo výške 31 %, v Nemecku je to vyše 26 %. Absolútnym extrémom je Dánsko a Írsko, kde je potrebné odviesť štátu až 42 resp. 38 %.

Európske porovnanie ukazuje, že podmienky na investovanie a budovanie majetku sú na Slovensku nastavené naozaj pokrokovo. Vďaka ročnému časovému testu sú zisky z cenných papierov obchodovaných na burze, napríklad ETF fondov, po roku držania úplne oslobodené od dane. Zaujímavým paradoxom preto je, ako intenzívne, na rozdiel od našincov, riešia svoje financie obyvatelia západnej Európy. Ich prítomnosť na finančných trhoch aj miera budovania majetku prostredníctvom investovania sú na úplne inej úrovni ako u nás, a to napriek tomu, že daňová situácia je tam podstatne horšia.

Susedné krajiny zdaňujú investície prísnejšie

V susednej Českej republike je systém podobný nášmu, časový test je však dlhší. Zisky sú oslobodené od dane až po troch rokoch držania, pričom pri skoršom predaji platí bežný investor daň 15 % (pri vysokopríjmových skupinách až 23 %).

Poľsko aktuálne uplatňuje prísnu 19 % rovnú daň z kapitálových výnosov (tzv. Belkova daň), a to bez akejkoľvek výnimky za dĺžku držania. Naši severní susedia však už na túto nevýhodu reagujú. Od januára chystajú legislatívne zmeny, ktoré majú toto zaťaženie zmierniť zavedením tzv. Osobného investičného účtu. V jeho rámci budú do stanoveného limitu všetky zisky oslobodené od dane.

Zložitejšia je situácia aj v Maďarsku, kde zisky podliehajú 15 % dani z príjmu, ku ktorej sa pripočítava ešte 13 % sociálny odvod. Nulovú daň tam možno získať len pri využití špeciálneho investičného účtu (TBSZ), peniaze na ňom však musia zostať bez výberu viazané až päť plných rokov.

Rakúsko zase uplatňuje pevnú daň vo výške 27,5 % (KESt), ktorá sa vzťahuje rovnako na realizované zisky aj na vyplácané dividendy. Časový test, ktorý by daň znížil na nulu, tam neexistuje.

Na západe Európy sú dane ešte vyššie

Ešte horšia situácia pre drobných investorov panuje v tradičných ekonomikách západnej Európy, ktoré majú pri ETF fondoch často mimoriadne komplikované alebo prísne systémy. Príkladom je Francúzsko, kde kapitálové výnosy z predaja cenných papierov, rovnako ako úrokové a dividendové príjmy, podliehajú jednotnej rovnej dani (tzv. PFU) vo výške 30 %.

V Nemecku sa uplatňuje daň vo výške 26,375 %, ktorá sa skladá zo základnej sadzby a solidárnej prirážky. Od dane je síce oslobodených prvých 1 000 eur zisku na osobu a pri akciových fondoch existuje 30 % čiastočné oslobodenie, efektívna daň z výnosu sa však aj tak pohybuje na úrovni približne 18,5 %. Španielsko používa progresívnu stupnicu zdanenia úspor v pásmach od 19 % do 30 %, pričom bežný retailový investor zvyčajne spadá do pásma so zdanením 19 % až 23 %.

Absolútnym extrémom z pohľadu zdaňovania fondov je však Írsko. Na zisky z ETF fondov sa tam uplatňuje takzvaná exit tax, ktorá sa síce pre rok 2026 znižuje zo 41 %, stále však dosahuje astronomických 38 %. Pri fondoch neexistuje žiadna ročná úľava a investor si nemôže započítať ani straty. Navyše musí v Írsku každých osem rokov zaplatiť 38 % daň z nerealizovaného zisku, aj keď fond vôbec nepredá. Výhodnejšie je naopak zdaňovanie akcií, a to sadzbou 33 % s nezdaniteľnou časťou 1 270 eur.

Pravidelné investovanie je v západnej Európe bežné, a to aj napriek podstatne nevýhodnejším či komplikovanejším daňovým podmienkam. Na Slovensku má pritom skúsenosť s investovaním len necelá tretina populácie. Slováci tak zatiaľ naplno nevyužívajú výhodu, ktorú im mnohí investori v Európe môžu závidieť. Kým Francúzi, Nemci či Íri sa musia o svoje zisky deliť so štátom, slovenský investor si pri dlhodobom investovaní do ETF fondov ponechá celý výnos už po roku držania. Práve v kombinácii s pravidelným investovaním a dlhodobým horizontom tak môže ročný časový test výrazne prispieť k budovaniu majetku.

Pre citácie: Patrik Kindl, ekonóm Finaxu