Umelá inteligencia dokáže diagnostikovať depresiu lepšie ako lekár a odporučí aj najlepšiu liečbu

Na celom svete v súčasnosti trpí depresiou 300 miliónov ľudí. No napriek svojej frekvencii je depresia ťažko diagnostikovateľná, napríklad všeobecní lekári presne odhalia toto ochorenie v menej ako polovici prípadov. Neexistuje jediný test na depresiu, jej príznaky nie sú u každého rovnaké. Niektorí ľudia môžu spať viac, iní menej, niektorým ľuďom chýba energia a záujem o aktivity, iní sa môžu cítiť len smutní alebo podráždení. Navyše aj reakcia na liečbu je u každého iná a nedá sa vopred vedieť, ktoré terapie budú fungovať a ktoré nie.

V posledných rokoch však došlo k prudkému nárastu výskumu využívajúceho umelú inteligenciu pri ochoreniach, ako je depresia, ktoré sa dajú ťažko diagnostikovať a liečiť. Vedci porovnali diagnózy a lekárske odporúčania ChatGPT s lekármi v reálnom živote a dospeli k prekvapivým výsledkom. Keď umelá inteligencia dostala informácie o fiktívnych pacientoch s rôznou závažnosťou depresie, pohlavím a socioekonomickým stavom, väčšinou odporúčala terapiu rozhovorom (psychoterapiu). Naproti tomu lekári odporúčali antidepresíva.

Lekárske usmernenia odporúčajú psychoterapiu ako prvú možnosť liečby pred medikamentóznou liečbou. To naznačuje, že ChatGPT sa pravdepodobne riadi klinickými usmerneniami, zatiaľ čo praktickí lekári môžu mať tendenciu nadmerne predpisovať antidepresíva. ChatGPT je takisto menej ovplyvnený pohlavím a sociálno-ekonomickými predsudkami, zatiaľ čo lekári štatisticky častejšie predpisujú antidepresíva mužom, najmä tým, ktorí sú v robotníckych zamestnaniach. Depresia postihuje špecifické časti mozgu, pričom oblasti mozgu postihnuté depresiou sú u rôznych ľudí mimoriadne podobné.

Preto pri pohľade na tieto mozgové štruktúry na skenoch MRI možno predpovedať, či niekto má depresiu alebo nie, s presnosťou viac ako 80 %. Štruktúra mozgu môže byť užitočným smerom aj pre diagnostiku založenú na AI. Nástroje umelej inteligencie založené na magnetickej rezonancii sa v súčasnosti používajú len na výskumné účely. Keďže sa však skenovanie magnetickou rezonanciou stáva lacnejším a rýchlejším, je pravdepodobné, že tento druh technológie sa čoskoro stane súčasťou súboru nástrojov lekára a pomôže mu zlepšiť diagnostiku a skvalitniť starostlivosť o pacienta.

Hoci aplikácie AI založené na MRI sú sľubné, k dispozícii je aj jednoduchšia metóda detekcie depresie. Nositeľné zariadenia, ako sú napr. inteligentné hodinky, sa skúmajú z hľadiska ich schopnosti odhaliť a predpovedať depresiu. Dokážu totiž zhromažďovať širokú škálu údajov vrátane srdcovej frekvencie, počtu krokov, rýchlosti metabolizmu, údajov o spánku a sociálnej interakcii. Nedávna revízia všetkých doteraz vykonaných štúdií o používaní nositeľných zariadení na hodnotenie depresie ukázala, že depresia bola správne predpovedaná v 70 – 89 % prípadov. Existujú však určité nevýhody vrátane značných nákladov na inteligentné zariadenia, ktoré môžu byť pre mnohých nedostupné.

Spochybňovaná je aj schopnosť inteligentných zariadení zisťovať biologické údaje u ľudí inej farby pleti. Štúdie skúmali aj úlohu sociálnych sietí pri zisťovaní depresie. Pomocou umelej inteligencie vedci predpovedali prítomnosť a závažnosť depresie na základe jazyka našich príspevkov a členstva v komunitách na platformách sociálnych sietí. Konkrétne použité slová predpovedali depresiu až s 90 % úspešnosťou. Depresiu sa podarilo úspešne odhaliť v jej počiatočnom štádiu aj z emotikonov, ktoré používame.

Zdroj: theconversation.com.