Umelá inteligencia prvýkrát dostala patent za vynález

Juhoafrický patentový úrad sa v júli zapísal do histórie, keď vydal patent, v ktorom bol ako vynálezca uvedený systém umelej inteligencie. Patent sa týka nádoby na potraviny, ktorá využíva fraktálne vzorce na vytváranie jamiek a vydutín na jej bokoch. Nová konfigurácia, navrhnutá pre baliarenský priemysel, umožňuje kontajnerom tesnejšie do seba zapadnúť, aby sa dali lepšie prepravovať. Tvar takisto uľahčuje robotickým ramenám vyberanie prepravných nádob.

Majiteľom patentu je priekopník umelej inteligencie Stephen L. Thaler, ktorý vytvoril systém umelej inteligencie známy ako Dabus (device for the autonomous bootstrapping of unified sentience). O úspech patentu v Južnej Afrike sa zaslúžil Thalerov právnik Ryan Abbott. Abbott a jeho tím podali v rokoch 2018 a 2019 prihlášky na 17 patentových úradoch po celom svete vrátane Spojených štátov, niekoľkých európskych krajín, Číny, Japonska a Indie. Európsky patentový úrad, Úrad duševného vlastníctva Spojeného kráľovstva, Americký patentový a známkový úrad a Úrad duševného vlastníctva Austrálie prihlášku zamietli, ale Abbott podal odvolania.

Odvolací senát Európskeho patentového úradu a britský odvolací súd nedávno rozhodli, že vynálezcom môže byť len človek. Abbott žiada Najvyšší súd Spojeného kráľovstva, aby mu umožnil napadnúť tento výrok. Tvrdí, že očakáva, že rozhodnutie bude prijaté tento rok. Abbott si všimol, že spoločnosti čoraz viac využívajú umelú inteligenciu na vykonávanie rôznych úloh vrátane vytvárania dizajnov. Keď napríklad hľadáte odpruženie auta, ktoré dokáže znížiť trenie lepšie ako existujúce návrhy, umelá inteligencia môže tento druh činnosti automatizovať – môže meniť tréningové údaje a vytvárať tak nové návrhy.

Niektorí žiadatelia o patent dostali od svojho právnika pokyn, aby v patente používali meno človeka, aj keď vynález vymyslel stroj. Abbott však tvrdí, že je to „krátkozraký prístup“. Keby bola podaná žaloba, ktorou sa patent napadne, uvedený vynálezca by mohol byť v rámci konania vypočutý. A keby táto osoba nemohla preukázať, že je vynálezcom, patent by sa nemohol uplatniť. Zatiaľ neexistuje zákon, ktorý by upravoval takéto prípady. Preto sa Abbott so skupinou patentových právnikov rozhodol vyhľadať skúšobný prípad, ktorý by pomohol vytvoriť právny precedens.

Oslovili Thalera, zakladateľa spoločnosti Imagination Engines, ktorá vyvíja technológiu umelých neurónových sietí a súvisiace produkty a služby. Thaler vytvoril systém Dabus s cieľom vymýšľať a rozvíjať nové nápady. Potom ho nechal vygenerovať nápad na nový typ nádoby na potraviny, ale nedal systému pokyn, čo konkrétne má vymyslieť, ani neurobil nič, čo by ho tradične kvalifikovalo priamo ako vynálezcu. Právnici rozhodli, že dizajn nádoby na potraviny je patentovateľný, pretože spĺňa všetky podstatné kritériá. Aj patentové úrady po štandardnom hodnotení prišli k záveru, že prihláška je vecne patentovateľná.

Potom právnici upravili prihlášku tak, aby v nej bol ako vynálezca uvedený Dabus. Zvyčajne sa majiteľom patentu stáva zamestnávateľ vynálezcu. Hoci Dabus nie je zamestnancom, Abbott tvrdí, že Dr. Thaler je oprávnený vlastniť patenty podľa všeobecných zásad vlastníctva majetku. „Keby Dabus bol 3D tlačiarňou a vyrobil by 3D vytlačenú nádobu na nápoje, Thaler by ju takisto vlastnil,“ hovorí. Abbott verí, že rozhodnutie Južnej Afriky povzbudí ľudí, aby vytvárali a používali stroje, ktoré môžu generovať vynálezcovské výstupy a využívať ich vo výskume a vývoji. To by podľa neho následne podporilo komercializáciu nových technológií.

Zdroj: spectrum.ieee.org.