SAMSUNG_062022 Advertisement SAMSUNG_062022 Advertisement SAMSUNG_062022 Advertisement

Vakcína proti starnutiu odstraňuje dysfunkčné bunky, ktoré spôsobujú ochorenie

0

Mnohé zo známych príznakov starnutia možno pripísať hromadeniu starnúcich buniek, ktoré sa prestali deliť. V novej štúdii výskumníci v Japonsku identifikovali proteín špecifický pre tieto bunky a vyvinuli vakcínu, ktorá ich dokáže odstrániť. Ak sa v bunkách nahromadí priveľa poškodení DNA vplyvom environmentálneho stresu, telo ich vypne a označí, aby ich imunitný systém odstránil. Ibaže ani imunitné bunky nie sú proti tomuto procesu odolné, a ako samy starnú, imunitný systém postupne stráca schopnosť odstraňovať starnúce bunky.

Keď sa tieto neaktívne bunky hromadia v tele, prispievajú k príznakom starnutia a ochoreniam, ktoré s ním súvisia. V posledných rokoch vedci experimentovali s novou triedou liekov nazývaných senolytiká, ktoré odstraňujú tieto nefunkčné bunky. Tie sa ukázali ako sľubné pri spomaľovaní účinkov starnutia a predlžovaní života a zdravia, teda časti života, ktorú prežijeme v zdraví. 

V novej štúdii japonskí výskumníci hľadali spôsob, ako sa zamerať na starnúce bunky a zároveň zdravé bunky nechať na pokoji. Skúmaním génovej expresie v senescentných bunkách tím najprv identifikoval proteín nazývaný GPNMB, ktorý tieto zaniknuté bunky exprimujú vo vysokých hladinách. Tento proteín bol zistený vo vysokých hladinách u pacientov s aterosklerózou, ktorá je spojená so starnutím. Následne výskumníci testovali, čo sa stane po odstránení GPNMB.

Tím podával myšiam stravu s vysokým obsahom tuku na urýchlenie starnutia a potom geneticky eliminoval bunky, ktoré exprimovali GPNMB. Liečené myši mali menej metabolických abnormalít a iných molekulárnych znakov starnutia, ako aj menej závažných symptómov aterosklerózy ako kontrolné myši. Hoci tento experiment ukázal, že cielené pôsobenie na GPNMB môže bojovať proti starobe a starnutiu, genetické odstránenie týchto buniek nie je niečo, čo by sa dalo ľahko vykonať u ľudí.

Tím preto vyvinul vakcínu na báze peptidov, ktorá by sa mohla zamerať na tento proteín a podnietiť imunitný systém, aby zničil bunky, ktoré ho exprimujú. Vakcínu potom testovali na troch skupinách: na mladých myšiach kŕmených stravou s vysokým obsahom tuku, na myšiach v strednom veku a na myšiach so zrýchleným starnutím, známym ako progeria. Zlepšenia boli zaznamenané vo všetkých troch skupinách.

Myši so stravou s vysokým obsahom tuku mali lepšie metabolické funkcie ako myši s rovnakou stravou, ktoré vakcínu nedostali. Myši v strednom veku, ktoré boli očkované vo veku 50 týždňov, zostali aktívnejšie a do 70 týždňov mali rýchlejší pohyb ako kontrolné myši. A očkované myši s progeriou mali výrazne dlhší medián dĺžky života ako nevakcinované zvieratá, pričom tento účinok bol výraznejší u myších samcov. Výskum bol publikovaný v časopise Nature Ageing.

Zdroj: newatlas.com.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať