Vedci vyvinuli novú technológiu umožňujúcu ohýbať drevo ako plast či plech
KĽÚČOVÉ ZISTENIA:
-
Technológia využíva organické rozpúšťadlo Cyrene na dočasné zmäkčenie a presné ohýbanie masívneho dreva bez chemikálií.
-
Proces prebieha pri teplote 65 °C, vďaka čomu šetrí značné množstvo energie v porovnaní s klasickým naparovaním.
-
Upravené drevo si po vyschnutí zachováva nový tvar, pôvodnú pevnosť a zostáva plne biologicky rozložiteľné.
Drevo je pre svoju pevnosť, nízku hmotnosť a ekologickú udržateľnosť dlhodobo vyhľadávaným stavebným materiálom. Jeho prirodzená bunková tuhosť však výrazne sťažuje tvarovanie a ohýbanie do zložitejších zakrivených línií. Tradičné metódy zahŕňajú naparovanie pri vysokej teplote a tlaku, čo je energeticky náročné a často vedie k popraskaniu štruktúry.
Druhým bežným spôsobom je lepenie tenkých drevených dýh syntetickými lepidlami na báze ropy, ktoré však znemožňujú následnú recykláciu a prirodzený rozklad materiálu. Tím z Talianskeho technologického inštitútu v Janove pod vedením Martiny Nardi vyvinul inovatívny postup tvarovania masívneho dreva. Metóda spočíva v ponorení drevených dosiek do zmesi vody a zeleného rozpúšťadla s názvom Cyrene.
Ide o organickú kvapalinu získavanú z celulózy, ktorá je pre životné prostredie a zdravie ľudí úplne neškodná. Roztok vďaka svojim chemickým vlastnostiam preniká priamo do buniek dreva, kde selektívne pôsobí na lignín a uvoľňuje jeho vnútorné molekulárne väzby. Celý proces namáčania prebieha pri teplote 65 °C, čo predstavuje obrovskú úsporu energie v porovnaní s klasickým parným ohýbaním.
Drevené panely po impregnácii zmäknú natoľko, že sa dajú tvarovať rovnako ľahko ako tenký plast alebo poddajný kovový plech. Zásadnou výhodou je fakt, že rozpúšťadlo nenarúša základnú celulózovú štruktúru dreva. Po dosiahnutí požadovaného tvaru a následnom vysušení materiál opäť stvrdne, pričom si zachováva všetky svoje pôvodné mechanické vlastnosti. Zaujímavosťou novej metódy je jej úplná reverzibilita.

Zdroj foto: Italian Institute of Technology
Znamená to, že opakovaným namočením do roztoku možno vytvarovaný kus dreva vrátiť do pôvodného stavu, prípadne ho ohnúť do úplne nového tvaru. Výskumníci tento postup doteraz úspešne otestovali na tenkých doskách s hrúbkou 1 až 5 mm z drevín ako lipa, balza, jaseň či okoumé. V súčasnosti odborníci pracujú na prispôsobení postupu pre masívnejšie kusy reziva, ktoré by našli uplatnenie pri výrobe nábytku, hudobných nástrojov či v interiérovej architektúre.
PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Ohýbanie dreva pri nízkej teplote a bez syntetických lepidiel otvára cestu k plne udržateľnej výrobe zakriveného nábytku.
Zdroj: newatlas.com foto: Italian Institute of Technology
Zobrazit Galériu