Aká je cena štastia?

Na základe analýzy dát portálu Remitly, ktorá stavia na známej štúdii Purdue University, vyplýva niekoľko zaujímavých korelácií týkajúcich sa „ceny šťastia“. Kľúčovým konceptom je tzv. bod nasýtenia príjmom. Je to hranica, od ktorej už ďalšie zvyšovanie ročného platu neprináša merateľný nárast subjektívneho pocitu šťastia, pozitívnych emócií a životnej spokojnosti. Tu sú najzaujímavejšie zistenia a korelácie:

{{BANNER|SIMPLE_BANNER_HOMEPAGE_2}

Krajinou s najvyššou cenou šťastia na svete je Island, kde tento bod nastáva až pri ročnom príjme 163 579 USD. Za ním nasledujú ďalšie európske krajiny, USA (134 827 USD), Kanada či Austrália.

Najnižšiu sumu potrebnú na šťastie vykazuje Etiópia (10 176 USD). Zaujímavým paradoxom však je, že pre extrémne nízky priemerný ročný príjem (cca 777 USD) je pre tamojších obyvateľov bod nasýtenia reálne takmer nedosiahnuteľný.

Jedným z najviac prekvapivých zistení je postavenie Slovinska. Ide o jedinú krajinu, v ktorej priemerný ročný príjem (42 754 USD) pohodlne prevyšuje sumu potrebnú na dosiahnutie pocitu šťastia (36 769 USD). Tento stav silne koreluje s vládnym prístupom. Slovinsko (a sčasti aj Lotyšsko a Poľsko) pri tvorbe verejných politík cielene zohľadňuje a koordinuje indikátory celkového blaha spoločnosti (well-being), nielen čistý ekonomický rast.

• Veľmi priaznivý pomer dosiahli aj Luxembursko, Estónsko, Singapur, Litva a Česko. Dáta tak naznačujú, že časť strednej a východnej Európy dokáže ponúknuť lepší pomer príjmov k životným nákladom než viaceré podstatne bohatšie štáty.
• Slovensko vychádza spomedzi krajín V4 najhoršie. Priemerná mzda 19 025 dolárov pokrýva iba 48,9 % odhadovaného prahu 38 868 dolárov. V Česku je samotný prah takmer rovnaký – 37 938 dolárov –, ale priemerná mzda dosahuje 33 304 dolárov, čiže 87,8 % potrebnej sumy.

Vo svetových metropolách (Londýn, Sydney, Vancouver či Barcelona) je cena šťastia enormne vysoká. Dáta ukazujú zjavnú koreláciu medzi vysokou „cenou šťastia“ a lokálnymi krízami bývania či narastajúcimi nájmami. Mimoriadne vysoký potrebný príjem v týchto uzloch často neznamená luxusnejší život, ale je len nevyhnutným minimom na pokrytie extrémnych nákladov na prežitie.

Záverečné zhrnutie: Dáta ukazujú, že peniaze si do určitej miery dokážu „kúpiť šťastie“, pretože zabezpečujú pocit slobody, bezpečia a kontrolu nad osudom. Fakt, že takmer v každej krajine sveta je cena šťastia výrazne vyššia ako priemerná mzda, však ukazuje na globálnu výzvu. Subjektívne šťastie najviac koreluje s tým, ako trh a štát dokážu prepojiť vykonanú prácu s primeranou odmenou a rozumnými nákladmi na život.

Výsledky navyše nehovoria, čo sa stane konkrétnemu človeku po zvýšení platu. Porovnávajú rôzne príjmové skupiny, pričom Remitly regionálne hodnoty prepočítalo podľa kúpnej sily, inflácie a kurzov. Ide preto skôr o orientačnú mapu ekonomickej dostupnosti životnej spokojnosti než o univerzálny návod, koľko musí človek zarábať, aby bol šťastný.