Americká armáda má záujem o kráčajúce bojové stroje

Nová štúdia vedcov z Amerického armádneho výskumného laboratória tvrdí, že armáde nič nebráni vo výrobe chodiacich bojových vozidiel – aspoň z energetického hľadiska. Výskum ukazuje, že nohy používajú v podstate rovnaké množstvo energie ako kolesá alebo pásy, takže ich použitie nie je nijako nevýhodné. V štúdii uverejnenej v časopise PLoS ONE vedci uvádzajú, že umelé aj biologické lokomočné systémy (doslova vozidlá od 1 gramu do 35 ton) majú približne rovnaké energetické nároky na presun jednotky hmoty po zemi.

Zvieratá alebo stroje používajúce nohy, kolesá alebo pásy využívajú rovnaké množstvo energie. Štúdia si vzala za základ Heglundov vzorec, ktorý odhaduje energiu potrebnú na pohyb zvierat. Tento vzorec ukazuje pozoruhodnú konzistenciu medzi veľkými i malými suchozemskými zvieratami, ale nevzťahuje sa na suchozemské vozidlá vyrobené človekom. Výskum uplatňuje pôvodný vzorec na vozidlá navrhnuté a skonštruované ľuďmi a používajúce rôzne typy lokomócie.

Ukázalo sa, že z energetického hľadiska majú inžinieri zelenú na navrhovanie kráčajúcich vojnových strojov do hmotnosti 35 ton (na všetko, čo má viac ako 35 ton, budú potrebovať iný vzorec). Bojový robot kráčajúci po štyroch nohách spotrebuje na pohyb približne rovnaké množstvo energie ako tank M1A2 Abrams. Bojové stroje s nohami majú určité výhody oproti vozidlám s pásmi a kolesami. Ľahšie sa dostanú dole zo strmých kopcov a môžu si zvoliť cestu cez balvany alebo iný veľmi drsný terén.

Okrem toho sú vyššie ako bežné bojové vozidlá, čo poskytuje operátorovi lepšie zorné pole. No na druhej strane vyšší stroj by zbadali nepriatelia z väčšej vzdialenosti ako nízko položený bojový tank. Navyše nohy na rozdiel od pásov tankov koncentrujú váhu vozidla na relatívne malú plochu, čo ho robí náchylným na uviaznutie. Hlavný autor štúdie Alexander Kott odrádza od myšlienky veľkých chodiacich bojových strojov, pretože s výnimkou vysoko špecializovaných kontextov nie sú praktické.

Zdroj: popularmechanics.com.