Česi sú najšetrnejší národ EÚ. Môžeme sa od našich „bratov“ v niečom inšpirovať?

Slovákom robí šetrenie problém. Podľa dát Eurostatu dokázali usporiť z hrubého príjmu len 7,2 %, pričom priemer EÚ je 13,2 %. Česi, naopak, v tomto smere vedú spomedzi všetkých krajín EÚ, pričom v rovnakom období dokázali ušetriť až 19,4 %. Slováci majú na svoju spotrebu takmer o tretinu menej peňazí, ako je európsky priemer, čo im sťažuje tvorbu úspor. Česi preferujú dynamickejšie investície, pričom držia v tejto kategórii až 45 % finančného majetku. Rozdiely medzi krajinami sú výsledkom hospodárskych politík, ekonomiky, ale aj spotrebiteľského správania.

Ak priemerný Slovák zarobil za rok sumu 10 000 €, ušetril z nej len 720 €, v porovnaní s Čechom, ktorý si dokázal odložiť až 1940 €. K výrazným rozdielom správania došlo pritom počas pandémie. Zatiaľ čo pred ňou dokázali Slováci šetriť v priemere viac, po pandémii (tj. medzi rokmi 2019 – 2023) sa miera úspor v ČR zvýšila o 7,5 %, pričom na Slovensku klesla o 2,6 %.

Čo stojí za tak výraznými rozdielmi?

Rozdiely v správaní domácností v Českej republike a na Slovensku po pandémii môžu byť dôsledkom rôznych hospodárskych politík, ekonomických podmienok a správania domácností. Efektívne fiškálne opatrenia a vyššie úrokové sadzby v ČR podporili rast úspor, zatiaľ čo na Slovensku menej účinné politiky a zvýšené výdavky domácností viedli k ich poklesu.

Schopnosť šetriť pritom sťažujú aj nižšie príjmy. Slovensko sa z pohľadu toho, koľko peňazí zostane obyvateľovi po odpočítaní daní a odvodov nachádza na chvoste EÚ. Ľudia majú na spotrebu či šetrenie o 30,7 % menej peňazí ako je priemer EÚ. Horšie je na tom už iba Litva. Aj tento faktor obmedzuje ich schopnosť šetriť si.

Môžeme sa od Čechov naučiť šetriť viac?

Aj keď určité návyky sa dajú zreplikovať, v ČR je iná situácia, ktorá podporuje obyvateľov k väčšej tvorbe úspor. Jednou z hlavných príčin je podľa dát ČNB  zvýšená opatrnosť, tzn. šetrím pre prípad, že stratím prácu. ČNB začala medzi prvými centrálnymi bankami v Európe bojovať s rastúcou infláciou zvyšovaním úrokových sadzieb a tie sú dlhodobo v priemere vyššie ako v krajinách eurozóny. Vyššie úrokové sadzby motivujú sporiteľov držať peniaze v sporiacich produktoch a odradzujú od úverov.

V prípade Slovenska a ECB boli sadzby vždy nižšie, a tak nemotivovali domácnosti šetriť až do takej miery ako v ČR. Z dát ČNB vyplýva, že na úsporách sa najviac podieľa 20 % domácností s najvyššími príjmami, pretože majú väčší priestor akumulovať úspory. Najväčšou rizikovou skupinou z pohľadu finančnej rezervy sú však obyvatelia s nízkymi príjmami, ktorým častokrát nezostáva priestor niečo ušetriť.

Česi majú väčšiu ambíciu investovať

České domácnosti vplyvom inflácie začali hľadať aktíva či investičné nástroje, ktoré by im poskytli lepšiu ochranu pred stratou kúpnej sily.  Nárast záujmu o investovanie potvrdzujú aj údaje Asociácie kapitálových trhov Českej republiky  (AKAT ČR), ktoré zachytávajú aktíva investorov podľa druhov nástrojov v domácich fondoch. Okrem toho bol v roku 2024 zavedený nový produkt dôchodkového sporenia – dlhodobý investičný produkt (DIP), ktorý si získal svoju popularitu a mohol mať pozitívny vplyv na úspory v minulom roku.

Ak pozrieme na štatistiku investícií, Slováci za Čechmi zaostávajú. Celkový finančný majetok držaný domácnosťami na Slovensku v roku 2024, predstavuje 67 % HDP. V prípade Česka je to až 143 % HDP. Samotná štruktúra finančného majetku nám potom napovedá o vzťahu k výnosu a riziku. Kým Slováci sú konzervatívnejší, držia len 20 % finančného majetku v akciách a investičných fondoch, Česi preferujú o niečo viac dynamické investície.  V tejto kategórii majú až 45 % finančného majetku.

Za vyššími cenami stojí konsolidácia

Na nižších úsporách sa podieľa aj rast cien ovplyvnený konsolidačnými opatreniami. Ceny podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien v júni na Slovensku rástli medziročným tempom 4,6 % oproti  2,8 % v Českej republike. Za mierne vyšším rastom cien na Slovensku stojí najmä vyššia DPH. Ak totiž odstránime vplyv DPH, tak by inflácia na Slovensku bola 3,9 % a v ČR 2,5 %. Do rastu cien na Slovensku čiastočne zasiahla aj transakčná daň, ktorá predstavuje pre podniky vyššie náklady, ktoré podnikatelia premietajú do cien.

Konsolidácia verejných financií pritom prebehla aj v Čechách. Tá sa však u našich susedov zaobišla bez vytvárania ďalších daní, ktoré by mali citeľný vplyv na rast cien. Domácnosti tak výrazne neobmedzovali svoje výdavky, a to aj napriek zvýšenej sadzbe DPH. Aj keď si Slováci šetrili z príjmov mierne viac ako koncom minulého roka, miera úspor je u nás je stále nízka.

Čo robiť lepšie?

Najväčšie riziko resp. problém vytvárania úspor je medzi domácnosťami s nižšími príjmami, ktoré oveľa viac preferujú súčasnú spotrebu pred šetrením a zanedbávajú tvorbu finančnej rezervy.

Štátne orgány by mali výraznejšie podporiť mechanizmy, kde si človek šetrí peniaze a motivovať k dlhodobému kontinuálnemu sporeniu. Zvýhodniť investičné produkty, ktoré sú určené k budovaniu majetku (akcie, ETF) prípadne sa inšpirovať DIPom v ČR, a naopak obmedziť špekulatívne inštrumenty (ako CFD). V neposlednom rade je potrebné sa výrazne venovať edukácií týchto skupín. To môže byť realizované zo strany zamestnávateľov alebo finančných inštitúcií.

V druhej vlne konsolidácie verejných financií bude tiež potrebné odstrániť faktory, ktoré prispievajú k zvýšeným cenám a predstavujú hrozbu pre zdravé a konkurenčne podnikateľské prostredie. V tomto smere sa naša krajina vie inšpirovať od Česka. Na záver dobrou správou je, že podľa NBS nás čaká v najbližšom roku rast reálnej mzdy (tj. platy porastú viac ako inflácia), čo by vytvorilo príležitosť na zvýšenie miery úspor na Slovensku.

Pre citácie: Patrik Kindl, developement specialist vo Finaxe, kindl@finax.eu

Úvodný obr. zdroj: adam_gorka (pixabay.com)