Náš vesmír je evolučná ilúzia a vedomie generuje samotný priestoročas
KĽÚČOVÉ ZISTENIA:
-
Vedomie predstavuje základnú realitu, hmota je iba jeho produktom.
-
Priestoročas slúži len ako zjednodušené používateľské rozhranie pre vedomých agentov.
-
Evolúcia systematicky potláča presné vnímanie objektívnej pravdy kvôli efektivite prežitia.
Profesor Donald Hoffman z Kalifornskej univerzity, ktorý pôsobí na akademickej pôde od roku 1983, prichádza s teóriou vedomého realizmu. Autor viac ako 100 vedeckých prác a 3 kníh tvrdí, že priestoročas nepredstavuje fundamentálnu štruktúru nášho vesmíru. Naše vnímanie reality je podľa neho iba evolučnou ilúziou zameranou na maximalizáciu šancí na prežitie.
Základným pilierom tohto tvrdenia je matematický dôkaz z oblasti evolučnej teórie hier, ktorý vypracoval fyzik Chetan Prakash. Tento teorém ukazuje, že organizmus prispôsobený na prežitie vždy získa výhodu nad organizmom, ktorý vníma realitu presne a pravdivo. Počítačové simulácie potvrdzujú, že pravdivé vnímanie sveta postupne vyhynie, pretože objektívna pravda je pre mozog zložitá.
Hoffman tento jav ilustruje na príklade vnímania vody, ktorej objektívne množstvo opisuje Gaussova krivka. Organizmus zameraný na prežitie vníma škodlivé extrémy iba ako signál nebezpečenstva, kým stredné množstvo vníma ako bezpečné. Skutočné fyzikálne vlastnosti tohto zdroja sú pritom organizmom úplne ignorované v prospech zjednodušených signálov.
Naša myseľ funguje podobne ako bežná pracovná plocha počítača. Modrá ikona súboru v tvare obdĺžnika na obrazovke neznamená, že samotné dáta vo vnútri hardvéru majú tieto vlastnosti. Priestoročas a fyzikálne objekty slúžia iba ako kategórie a ikony, ktoré pred nami skrývajú zložitosť reálneho sveta.
Evolúcia formuje zmyslové orgány výhradne tak, aby pred nami tajili všetky informácie, ktoré nevyhnutne nepotrebujeme vedieť. Dokonca aj subatomárne častice alebo samotné ľudské telo sú považované za symboly zhrňujúce interakcie hlbších prvkov. Priestoročas a častice tak nemajú žiadnu objektívnu existenciu nezávislú od samotného pozorovateľa.
Na formalizáciu teórie bol vytvorený matematický model vedomia inšpirovaný prácou Alana Turinga. Štruktúra tohto vedomého agenta sa skladá zo 6 prvkov, pričom prvým je priestor X reprezentujúci možné skúsenosti. Druhým prvkom je priestor G definujúci možné akcie, zatiaľ čo tretím je algoritmus D pre rozhodovanie.
Štvrtý prvok W predstavuje pravdepodobnostný priestor sveta a piaty prvok P mapuje vplyv sveta na vnímanie agenta. Posledný, šiesty prvok A definuje vplyv konania agenta na zmenu okolitého prostredia. Tieto zložky umožňujú prepojenie s kvantovou teóriou, kde sa interakcia dvoch agentov reprezentuje tenzorovým súčinom Hilbertových priestorov.
Objektívna realita sa teda skladá zo sietí týchto interagujúcich vedomých agentov. Dynamika týchto agentov vykazuje markovské vlastnosti, ktoré je možné pretransformovať na štandardnú kvantovú dynamiku. Zjednotením viacerých agentov navyše vzniká nová myseľ, čo rieši problém vzniku vedomia z hmoty.
PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Teória radikálne mení chápanie fyziky, pretože matematicky dokazuje, že vnímaná realita je užitočnou ilúziou.
Zdroj: discoverwildscience.com foto: ChatGPT
