Čína chce v súboji o vesmírny internet dostať na obežnú dráhu až 200 000 satelitov

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Čína plánuje dve nové megakonštelácie CTC-1 a CTC-2.

• Celkový počet navrhovaných satelitov v nových žiadostiach presahuje 200 000.

• Tento krok zvyšuje tlak na medzinárodnú koordináciu orbitálnych dráh a frekvenčného spektra.

Preteky o dominanciu na nízkej obežnej dráhe Zeme (LEO) naberajú na obrátkach s novým, masívnym hráčom. Čína predložila Medzinárodnej telekomunikačnej únii (ITU) dokumentáciu k novým plánom na vybudovanie gigantických satelitných sietí. Tieto plány zahŕňajú vypustenie viac ako 200 000 nových družíc, čo je číslo, ktoré nemá v histórii kozmonautiky obdobu.

Tento počet by výrazne prevýšil súčasné aj plánované kapacity konkurenčného systému Starlink od americkej spoločnosti SpaceX. Najväčšiu pozornosť pútajú dve navrhované konštelácie s kódovým označením CTC-1 a CTC-2. Každá z nich má podľa dokumentov obsahovať presne 96 714 satelitov.

Za týmito ambicióznymi projektmi stojí novovzniknutý inštitút zameraný na inováciu a využívanie rádiového spektra. Tieto čísla predstavujú dramatický nárast oproti doteraz známym čínskym projektom ako Guowang alebo G60 Starlink. Podanie žiadosti na ITU je prvým a nevyhnutným administratívnym krokom pre akúkoľvek krajinu, ktorá chce prevádzkovať globálne systémy.

ITU, ktorá je agentúrou OSN, koordinuje využívanie rádiových frekvencií a orbitálnych pozícií. Jej úlohou je zabezpečiť, aby sa predišlo rušeniu signálov a fyzickým kolíziám vo vesmíre, ktoré by mohli byť katastrofálne. Proces od podania žiadosti po prvé starty je zdĺhavý a zvyčajne trvá dva až sedem rokov.

Nové čínske plány prichádzajú v čase, keď je obežná dráha čoraz preplnenejšia komerčnými aj vojenskými objektmi. Len spoločnosť SpaceX už prevádzkuje tisíce satelitov a má povolenie na ďalšie tisíce, čím si buduje dominantné postavenie.

Čína vníma nízku obežnú dráhu ako strategické "digitálne územie" a nechce dopustiť, aby západné spoločnosti obsadili všetky výhodné pozície. Tieto megakonštelácie majú za cieľ poskytovať globálne internetové pripojenie s parametrami, ktoré konkurujú pozemným sieťam.

Satelity na nízkej obežnej dráhe, ktoré sa pohybujú vo výškach od 200 do 2 000 kilometrov, umožňujú komunikáciu s veľmi nízkou latenciou. To je kľúčové pre moderné telekomunikačné služby, autonómne riadenie vozidiel a vojenské aplikácie.

Experti však upozorňujú, že samotné podanie žiadosti neznamená, že všetkých 200 000 satelitov bude skutočne vypustených. Pravidlá ITU vyžadujú, aby operátori splnili určité časové míľniky na udržanie si práv. Patrí medzi ne napríklad povinnosť vypustiť 10 percent plánovanej konštelácie do dvoch rokov od začiatku implementačného obdobia.

Musia tiež dokončiť plné nasadenie celého systému do siedmich rokov, inak môžu o pridelené frekvencie prísť. Masívny rozsah čínskych plánov však signalizuje jasné odhodlanie Pekingu vybudovať paralelnú vesmírnu infraštruktúru. Súvisí to aj s rozvojom čínskych nosných rakiet, vrátane nových komerčných nosičov, ktoré majú znížiť náklady na štarty.

Opakovane použiteľné rakety budú nevyhnutné na vynesenie takého obrovského množstva materiálu na orbitu v rozumnom čase. Situácia však vyvoláva vážne obavy z udržateľnosti vesmírneho prostredia a rizika vzniku kozmického odpadu. S desiatkami tisíc nových objektov na obežnej dráhe rastie riziko Kesslerovho syndrómu. Ide o teoretický scenár kaskádového efektu zrážok, ktorý by mohol urobiť určité orbity nepoužiteľnými pre budúce generácie.

Medzinárodná koordinácia a pravidlá pre vesmírnu prevádzku sa tak stávajú kritickejšími než kedykoľvek predtým. Svetové mocnosti budú musieť nájsť spôsob, ako zdieľať obmedzený priestor na orbite bez toho, aby ohrozili bezpečnosť.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Agresívna expanzia Číny do vesmíru mení geopolitickú rovnováhu a vytvára výzvy pre bezpečnosť a udržateľnosť obežnej dráhy.

^{Zdroj: interestingengineering.com foto: depositphotos.com}