Čítanie myšlienok realitou. Nové rozhranie dokáže dekódovať náš vnútorný hlas

Vedci vynašli rozhranie medzi mozgom a počítačom, ktoré dokáže dekódovať tichý vnútorný monológ človeka s neuveriteľnou presnosťou až 74 %. Tento prelomový objav by mohol pomôcť miliónom ľudí s ťažkým ochrnutím, ktorí nie sú schopní hovoriť, opäť bez námahy komunikovať. Tichý monológ, známy ako vnútorná reč, je nečujný prúd myšlienok, ktoré si v hlave formujeme ako slová.

Na rozdiel od predchádzajúcich systémov, ktoré dekódovali iba pokus o reč prostredníctvom aktívnej svalovej činnosti, táto nová technológia nepotrebuje žiadne fyzické úsilie. Je to potenciálne oveľa rýchlejší a menej únavný spôsob komunikácie pre ľudí s obmedzenou svalovou kontrolou. Za týmto prelomom stoja výskumníci z Univerzity Stanford, konkrétne Benyamin Meschede-Krasa, Erin Kunz a Frank Willett.

Svoje zistenia publikovali vo vedeckom časopise Cell, čo ich výsledkom dodáva vysokú vedeckú dôveryhodnosť. Technológia funguje pomocou mikroelektródových polí, ktoré sú menšie ako hrášok a chirurgicky sa implantujú do mozgovej kôry zodpovednej za motorické funkcie. Tieto polia nahrávajú nervovú aktivitu, ktorú potom spracúva počítačový algoritmus využívajúci umelú inteligenciu.

Počítač sa učí rozpoznávať opakovateľné vzory nervovej aktivity spojené s jednotlivými fonémami – najmenšími jednotkami reči. Následne spája tieto fonémy do viet, čo umožňuje prekladať myšlienky priamo do písaného textu. Vedci zistili, že vnútorná reč aktivuje podobné oblasti mozgu ako pokus o reč, ale s celkovo slabšou intenzitou aktivácie. Z tohto zistenia vyplýva, že vnútorný monológ nie je len abstraktný myšlienkový proces, ale aj fyzická simulácia aktu rozprávania.

Toto je zásadný posun v chápaní toho, ako náš mozog spracováva jazyk, čo otvára dvere k novému výskumu o podstate vedomia. V rámci demonštrácie tohto konceptu dokázalo rozhranie dekódovať vymyslené vety z obrovskej slovnej zásoby s rozsahom až 125 000 slov. Táto rozsiahla slovná zásoba podčiarkuje potenciál technológie pre praktické využitie.

Výskum potvrdil, že pre ľudí, ktorí nie sú schopní hovoriť, môže táto technológia slúžiť ako most k opätovnej komunikácii so svetom. Existencia vnútornej reči v motorických oblastiach mozgu však so sebou prináša aj etické obavy, najmä riziko takzvaného „úniku myšlienok“. Systém by mohol neúmyselne dekódovať niečo, čo používateľ zamýšľal iba v hlave, a nie to povedať nahlas. V reakcii na tento problém vedci vyvinuli dômyselné riešenie: mechanizmus chránený heslom.

Tento mechanizmus zabráni dekódovaniu vnútornej reči, pokiaľ používateľ najprv nepomyslí na zvolené heslo. V rámci experimentu sa používatelia naučili aktivovať dekódovanie myšlienok prostredníctvom myšlienky na špecifickú frázu, napríklad „chitty chitty bang bang“. Systém dokázal rozpoznať túto aktivačnú frázu s presnosťou viac ako 98 %, čo dokazuje spoľahlivosť a bezpečnosť tohto riešenia.

Týmto krokom sa technológia posúva od vedeckej demonštrácie k praktickému, na používateľa orientovanému nástroju, ktorý rieši zásadné etické otázky už vo fáze návrhu. Napriek tomu, že súčasné systémy nie sú schopné dekódovať neobmedzenú voľnú vnútornú reč, vedci veria, že pokročilejšie zariadenia s lepšími algoritmami to v budúcnosti dokážu.

Očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch sa objavia vylepšené, plne implantovateľné a bezdrôtové zariadenia, ktoré výrazne zvýšia presnosť a pohodlie používania. Výsledky tohto výskumu dávajú skutočnú nádej, že rozhrania mozog-počítač jedného dňa obnovia komunikáciu, ktorá bude rovnako plynulá, prirodzená a pohodlná ako bežná konverzácia.

Zdroj: med.stanford.edu.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}