„Nesmrteľná medúza“ nám pomôže otočiť proces starnutia a možno stať sa tiež nesmrteľnými

Nesmrteľná medúza, známa aj ako medúza Benjamina Buttona, je tak pomenovaná preto, lebo teoreticky môže žiť večne. Niektoré z týchto drobných priesvitných živočíchov plávali v mori už dávno pred zánikom dinosaurov, teda približne pred 66 miliónmi rokov. Možno to znie ako fikcia, ale potenciál žiť milióny rokov je v rámci biológie celkom dobre známy, aspoň pre tento zvláštny druh. Keď nesmrteľná medúza (Turritopsis dohrnii) zostarne alebo sa poškodí, môže sa vyhnúť smrti tým, že sa vráti do štádia malého polypa.

Robí to tak, že reabsorbuje svoje chápadlá a spočinie ako kvapka nediferencovaných buniek niekde na morskom dne. Tam môže mladý polyp pučať a produkovať nové dospelé formy, z ktorých každá je menšia ako necht na malíčku, keď je úplne dospelá. Dôležité je, že tieto dospelé púčiky sú geneticky identické s polypom. Vďaka tomuto opačnému životnému cyklu dostal živočích prezývku medúza Benjamina Buttona, čo je odkaz na fiktívnu postavu F. Scotta Fitzgeralda, ktorá sa narodí stará a zomrie mladá.

Tvor bol prvýkrát vedcami opísaný v roku 1883, ale až o storočie neskôr odborníci náhodou objavili jeho večný životný cyklus, keď ho chovali v zajatí. Nasledujúce štúdie ukázali, že kolónie nesmrteľných medúz chovaných v laboratóriu sa môžu vrátiť do štádia polypov a začať žiť znova až desaťkrát v priebehu dvoch rokov. Nesmrteľná medúza je jediný známy druh, ktorý sa dokáže po pohlavnom rozmnožovaní omladiť, čím sa stáva „biologicky nesmrteľnou“.

Hoci sa predpokladá, že tento druh pochádza zo Stredozemného mora, v súčasnosti sa hojne vyskytuje vo všetkých oceánoch sveta. Napriek jej všadeprítomnosti odborníci stále celkom nerozumejú tomu, ako sa medúza dožíva takého dlhého veku. V roku 2022 genómový výskum tohto druhu identifikoval vyše tisíc génov súvisiacich so starnutím a opravou DNA.

Ak sa vedcom podarí zistiť, ktoré gény sú prítomné alebo chýbajú u nesmrteľnej medúzy v porovnaní s jej príbuznými, mohlo by to odhaliť bunkové mechanizmy, ktoré stoja za jej večným životom. V roku 2019 vedci prvýkrát porovnali genetickú expresiu buniek z polypu nesmrteľnej medúzy s novorodenou dospelou medúzou s chápadlami. Zistili rozdiely v tom, ako niektoré bunky fungujú, čo naznačuje, že špecializované bunky sa nejakým spôsobom preprogramujú, akoby sa resetovali hodiny späť v čase. To však neznamená, že nesmrteľné medúzy nemôžu nikdy zomrieť. Môžu zahynúť v dôsledku zranenia alebo hladu.  

Zdroj: sciencealert.com.