S_1124_Gaming Advertisement S_1124_Gaming Advertisement S_1124_Gaming Advertisement

Editorial: Bizarná vízia budúcnosti ľudského života

3

Max Tegmark vo svojej knihe Life 3.0 predstavil tri formy života, ktoré reprezentujú rôzne fázy evolúcie organického života a jeho schopnosti zmeniť svet okolo seba. Tu je ich porovnanie podľa toho, či a ako si počas svojej existencie dokážu upraviť a zlepšiť svoj „hardvér“ a „softvér“.

Movember SK  

Prvá, biologická fáza hovorí o tom, že evolúcia hardvéru prebieha prostredníctvom prirodzenej evolučnej selekcie, pričom fyzické vlastnosti sú pevne zakódované v DNA a môžu sa meniť len veľmi pomaly opakovaním cez nespočetné generácie. Medzi typické príklady patria napr. jednobunkové organizmy.

Druhá kultúrna fáza prináša schopnosť zlepšovania softvéru pomocou učenia sa, komunikácie a spolupráce. Príkladom sú súčasní moderní ľudia, ktorí používajú jazyk, písmo a technológie, ale ich hardvér sa veľmi nemení.

Tretia technologická fáza predstavuje víziu inteligentných, seba zlepšujúcich organizmov, pričom mentálne schopnosti a fyzické vlastnosti (softvér a hardvér) sa môžu zlepšovať prostredníctvom technológií vrátane umelej inteligencie. To môže priniesť napr. kyborgov s rôznym podielom ľudského a syntetického hardvéru a softvéru. Alebo úplne nové syntetické formy života.

Táto tretia etapa vývoja prináša obrovské príležitosti, ale súčasne aj veľké výzvy a riziká, ktoré bude treba identifikovať a manažovať.

Futurológ Raymond Kurzweil teraz prichádza s ešte odvážnejším konceptom, že kľúčom k podstatnému zlepšeniu a predĺženiu ľudského života sú nanoroboty. Verí, že kombinácia umelej inteligencie a biotechnológií dokáže prekonať hranice starnutia. V knihe The Singularity is Nearer, ktorá vychádza zhodou okolnosti práve dnes (25. júna), keď píšem tento editorial, uvádza, že nanotechnológie môžu pomôcť úplne prekonať obmedzenia našich biologických orgánov.

Je známy fakt, že naše telá postupom času akumulujú chyby pri rozmnožovaní buniek, čo vedie k ich poškodeniu a následne k chorobám. Navrhuje riešenie v opravovaní buniek a tkanív na molekulárnej úrovni, o čo by sa mali postarať práve nanoroboty.

Hoci takáto technológia ešte neexistuje, je asi len otázkou času, kedy sa objaví. To otvára otázky, ako sa posunie vek dožitia, resp. či nesmerujeme ku konceptu nesmrteľnosti. Gerontológ Aubrey de Grey hlása teóriu, že prvý človek, ktorý sa dožije 1000 rokov, sa už pravdepodobne narodil. Ak bio- a nanotechnológie vyriešia do roku 2050 kľúčové problémy starnutia, súčasníci v dobrom zdravotnom stave sa budú môžu dožiť až 150 rokov. A ďalší pokrok už bude exponenciálny.

Kurzweil tvrdí, že nanoroboty vo veľkosti bunky budú vybavené senzormi, akčnými členmi, CPU a zdrojom energie, vďaka čomu sa budú môcť presúvať prostredníctvom krvného obehu a pracovať kdekoľvek v ľudskom tele. Takéto telo môže potrebovať stovky miliárd nanobotov na opravu orgánov a doplnenie poškodených buniek. Nanoboty by tak mohli udržiavať telo v dobrom stave neobmedzene dlho a úplne nahradiť pôvodné biologické orgány.

Nanoboty nielen zachovajú prevádzkové životné funkcie a obmedzia vplyv starnutia, ale aj zlepšia doterajšie ľudské schopnosti a vytvoria efektívnejší organizmus, schopný selektívne opravovať bunky alebo orgány. Podľa Kurzweila sa ľudské telo môže stať z viac ako 99,9 percenta nebiologickým. Technológie získajú úplnú kontrolu nad sekvenovaním DNA a umelá inteligencia bude schopná porozumieť ľudskému telu a odstrániť problémy ešte skôr, ako vzniknú. Kurzweil však ide ešte ďalej a predpokladá, že aj naše biologické tekutiny, krv a mozgové tkanivo nahradia nanoboty, ktoré nás spoja s AI strojmi. No my takými strojmi v tom prípade vlastne už budeme.

Kurzweil verí, že do roku 2050 prebudujeme naše telá a mozgy ďaleko za hranice toho, čo poznáme dnes. Budeme schopní vytvoriť si vlastné optimalizované telo podľa svojej predstavy, rozmýšľať miliónkrát rýchlejšie a nezávisieť už od prežitia našich pôvodných biologických tiel.

Uvidíme, či má Kurzweil pravdu, ale v každom prípade je jeho vízia fascinujúca a ponúka nádej na budúcnosť bez obmedzení biologického starnutia. Otázka je, čo to bude za život, či sa ešte budeme môcť označovať za ľudí a ako bude vyzerať svet takýchto „ľudí“. O tom však až niekedy nabudúce... ☺

Zaujímavé čítanie letného vydania vám praje

Martin Drobný

Všetky autorove články

3 komentáre

neradostné vyhliadky reakcia na: Editorial: Bizarná vízia budúcnosti ľudského života

20.7.2024 20:07
Pokiaľ vzniknú iné - technologické - formy života, tak dopadneme ako neandertálci po príchode Homo sapiens. Predstava opravovanie tela nanobotmi je značne naivná a jej časový horizont sa bude posúvať podobne ako u jadrovej fúzie pre praktické využitie.
Načo je životu nesmrteľnosť? Dovedené ad absurdum - po hodne dlhom čase preplnený Vesmír a po ešte dlhšom čase aj iné rozmery, t.j. paralelné vesmíry, pokiaľ sa nezastaví rozmnožovanie. Zmyslom akejkoľvek živej entity je posun svojej genetickej informácie do ďalšej generácie. Všetky iné úvahy nemajú racionálne jadro.,
Reagovať

Nesmrteľnosť reakcia na: Editorial: Bizarná vízia budúcnosti ľudského života

19.7.2024 13:07
Ľudia túžia po nesmrteľnosti a pritom, keď v nedeľu poobede prší, nevedia čo majú robiť.

A len málokto vie odpovedať na otázku: Čo je zmyslom života? Aký je dôvod existencie ľudskej rasy?

Nie dĺžka života je dôležitá, ale jeho kvalita.
Reagovať

RE: Nesmrteľnosť reakcia na: Nesmrteľnosť

19.8.2024 19:08
ludia dobre vedia aky je zmysel zivota, a dovod existencie ale ho nechcu prijat, lebo si to vyzaduje namahu a ludia su lenivy a maju ine neduhy...tak preto...
Reagovať

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať