SAMSUNG_052022 Advertisement SAMSUNG_052022 Advertisement SAMSUNG_052022 Advertisement

Editorial: Metaverzum: Čo nás čaká a, dúfam, minie

5
Keď sa koncom minulého roka začali objavovať prvé zmienky o metaverze, väčšina odbornej verejnosti to brala skôr ako snahu Facebooku odvrátiť pozornosť od škandálov a očistiť si meno, vyvolať v spoločnosti menší hype a otvoriť si tak dvere pre nové obchodné príležitosti. Postupne sa však k tomuto konceptu začali pridávať aj ďalší veľkí hráči, a to nielen z herného biznisu, ktorý má k VR/AR najbližšie, ale aj firmy ako NVIDIA, Microsoft či dokonca Wallmart.

Aby sme si trošku osviežili pamäť, pripomeňme si, že podobné koncepty tu už boli. Napríklad simulačná platforma Second Life, ktorá pred viac ako desiatimi rokmi pritiahla pozornosť aj firiem ako Cisco či IBM, ale neprevalcovala svet, ako sa čakalo. Prečo by tak tento nový pokus mal byť úspešný?

Dôvodov je viacero.

V prvom rade treba o metaverze prestať uvažovať len ako o prostredí na hranie VR hier, prechádzaní sa vo vymodelovanom 3D svete a stretávaní sa s avatarmi blízkych ľudí. Príchodom covidu sa úplne zmenili naše sociálne denné rutiny, najmä práca a vzdelávanie, ktoré sa výrazne presunuli do online prostredia. Keď už musíme na videokonferenciách trčať značnú časť pracovného dňa, vízia nahradenia svojho fyzického ja avatarom dáva väčší priestor na fantáziu a personalizáciu, oddych od neustálej potreby udržovať pozornosť a dobre vyzerať na kamere. Ak sa avatar doplní o umelú inteligenciu v podobe digitálneho asistenta, ktorý nás odbremení tým, že dokáže zautomatizovať výmenu informácií, manažment úloh, termínov atď. účastníkov videkonferencie, to už samo osebe bude veľký prínos. Viacero technologických vizionárov očakáva, že väčšina pracovných stretnutí sa bude o pár rokov odohrávať práve v prostredí metaverza. Nehovoriac o vzdelávaní, ktoré bude môcť byť podstatne zábavnejšie, zaujímavejšie a interaktívnejšie.

Možnosti metaverza, samozrejme, nie sú len hranie hier, práca a vzdelávanie. Veľký potenciál bude mať nakupovanie, osobitne napr. oblečenia, keď si budete môcť pozrieť, ako avatarovi s vašimi skutočnými rozmermi tela svedčí napr. nová mikina alebo rifle. Samozrejme, nenahradí to pocit ich fyzického vyskúšania, či vás niekde niečo netlačí, neťahá, ale minimálne to urýchli proces výberu. Samozrejme, nič nie je zadarmo a predajcovia, ktorí vás vtiahnu do tohto sveta, budú chcieť o vás ako o zákazníkovi vedieť naozaj všetko. História navštívených stránok, mapa prehliadania webu, klikov či „cookies“ je nič v porovnaní s tým, čo nás čaká v metaverze. Kamery zabudované v náhlavných súpravách či okuliaroch na VR/AR budú snímať pohyb našich očí, na aké miesto na obrazovke sa pozerajú, moment rozšírenia zreničky či mikrosťahy mimických svalov tváre a pomocou UI analyzovať a vyhodnocovať naše emócie a osobné preferencie. Čo sa bude ďalej diať s týmito údajmi a ku komu všetkému sa dostanú, to je aktuálne jedna veľká neznáma. Ale škandály spojené s Facebookom a inými veľkými hráčmi neveštia nič dobré.

Veľmi dôležitý moment je, ako významne zmenili sociálne siete naše možnosti a najmä priority sebaprezentovania sa. Podľa prieskumu Harris Poll z júla 2021, ktorý uskutočnila spoločnosť Squarespace, približne 60 % príslušníkov generácie Z vo veku od 18 do 25 rokov verí, že dobre sa prezentovať online je dôležitejšie ako fyzická prezentácia. A pre 44 % z nich je príjemnejšie  prezentovať sa online ako osobne. Mladšie generácie nielenže prikladajú väčšiu dôležitosť svojmu digitálnemu ja, ale zároveň im virtuálne interakcie vyhovujú viac ako tie v reálnom živote. Respondenti z generácie Z si v tom istom prieskume častejšie pamätali poslednú webovú stránku, ktorú si prezerali (43 %), ako narodeniny svojho partnera (38 %)...

Nespokojnosť so svojím fyzickým výzorom, ako aj „nudným“, „ťažkým“ alebo „nezaujímavým“ životom na jednej strane a možnosť úniku do virtuálneho sveta, kde neplatia žiadne obmedzenia a zákony, kde je všetko dovolené, krajšie, dokonalejšie a zábavnejšie, na druhej strane je rovnica, ktorá má pre väčšinu populácie jasné riešenie. Nič nie je jednoduchšie ako nasadiť si okuliare na vir­tuál­nu realitu a uniknúť od riešenia problémov do sveta nekonečných možností.

Podľa odhadov v súčasnosti venujeme polovicu svojej pozornosti a energie online životu a polovicu fyzickému svetu. V budúcnosti môže metaverzum presmerovať až 90 % našej pozornosti do vir­tuálnej reality, a v tej chvíli sa náš virtuálny život stane dôležitejším ako náš skutočný život.

A to ešte nevstúpil do hry koncept rozhrania mozog/počítač, ktorému sa venuje napr. Neuralink Elona Muska. Keby sa takéto rozhrania zdokonalili do takej miery, že dokážu oklamať mozog a doplniť mu chýbajúce virtuálne podnety z ostatných zmyslov tela, aby pocit reality bol ešte reálnejší, aj zvyšných 10 % pozornosti väčšiny populácie môže smerovať do virtuálneho života bez potreby vracania sa do toho skutočného. A máme Matrix ako vyšitý.

Stále nám však zostáva sloboda rozhodovania, čomu venujeme pozornosť. Tak si ju starostlivo strážme. Môže to byť to jediné, čo nám zostane.

Zaujímavé čítanie nového vydania vám praje

 

Martin Drobný

Všetky autorove články

5 komentárov

Iceland verse reakcia na: Editorial: Metaverzum: Čo nás čaká a, dúfam, minie

17.2.2022 16:02
https://www.youtube.com/watch?v=enMwwQy_noI
Reagovať

To je reakcia na: Editorial: Metaverzum: Čo nás čaká a, dúfam, minie

10.2.2022 22:02
Nie je nad to, môcť sa prejsť po záhrade so svojím skutočným živým psom a odtrhnúť si zo stromu skutočné jablko a s chuťou sa do neho zahryznúť.

Skutočný svet nie je pre spro stých.
Reagovať

Elon má neuralink a slovenská armáda a NATO má projekt cyborg jedna vyvíjaný od roku 2004, sme popredu reakcia na: Editorial: Metaverzum: Čo nás čaká a, dúfam, minie

8.2.2022 15:02
NATO a OSSR majú cyborg one, Elon neuralink - výhodou systému NATO je, že hekuje takzvaných psychotronikov pomocou titánových nanitov v mozgu, čo volajú nanitrónová sieť. Dokážu už poslať slová ako myšlienky do mozgu a teraz sa experimentuje s obrazmi. Posledne nášmu kyborgovi posielala nejaká profesorka obrazy prehliadača, ktorý používala. Prenos bol úspešný. Všetci sa čudovali, že videl prehliadač v mozgu. Potom mu tam poslali obrazy lekárov, ako si prezerajú jeho prierezy mozgu, ktorý mu oskenovali. Myslím si, že armáda zvolila lepší prístup ako Elon, lebo on má mikročip, no armáda má psychotronika a distribuovanú infraštruktúru ako je mozog sám - nanitrónovú sieť. Držte sa, toto je štátne tajomstvo, tak neprezrádzajte ďalej, oki?
Reagovať

RE: Nášho sajborga tu považujú za sviňu, čo žerie za ich dane. Dali mu už ich nepriateľské nano drony, aby mu pokazili srdce. reakcia na: Elon má neuralink a slovenská armáda a NATO má projekt cyborg jedna vyvíjaný od roku 2004, sme popredu

17.2.2022 11:02
Ten sajborg to má spočítané. Bojujú proti nemu asi nejaké tajné služby. Momentálne mu pokazili srdce a dostal ďalšie lieky, už ich má zo desať druhov. Nedožije päťdesiatky s týmito ľuďmi. Niekto ho tu nenávidí a nedopraje mu život :-) Chlapec to má spočítané, zabijú ho a to pekne tajne. ;-) Veď aj túto správu o ňom sledujú. Vedia, kto to píše si myslím. Nezachránim ho, ale aspoň mu neprajem smrť :-/
Reagovať

RE: Je to len butamirát citrátu, ktorý mu dali vdýchnuť a potom po slabej hypnóze mu prikázali tie blbosti, čo videl reakcia na: Elon má neuralink a slovenská armáda a NATO má projekt cyborg jedna vyvíjaný od roku 2004, sme popredu

8.2.2022 16:02
Je to len slabá hypnóza s butamirátom citrátu, tak ho naprogramovali a tie blbosti vidí, keď mu dajú taký príkaz, čo nikto iný nepočuje, len on z jeho hlavy, keď naňho tí zločinci pokrikujú. Čistý odrb, nie štátne tajomstvo. Chceli ho len zadĺžiť nič viac nič menej, no keď im to sám hekol a povedal, že to je trestný čin forma otroctva, tak si nasrali do gatí a polícia ich pozatýkala.
Reagovať

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať