Editorial: Prebudili sme draka
Vstupujeme do éry, ktorá úplne zmení spôsob, ako pracujeme, ako sa vzdelávame, ako vyhľadávame a používame informácie, ako tvoríme obsah. To, o čom sa dlho hovorilo, že príde raz niekedy v budúcnosti, je už reálne tu.
Áno, hovoríme o umelej inteligencii (AI). Zatiaľ sa iba prebúdza, ale už teraz vidno potenciál toho, čo všetko a ako zmení. Už sme videli prvé pokusy generatívnej AI o vlastnú tvorbu obrázkov, animácií, textov či hudby, ale to všetko sa zmenilo, keď spoločnosť OpenAI spustila svojho konverzačného robota. Viac sa tejto téme venujeme v samostatnom článku, ja by som sa zameral na hrozby, riziká a príležitosti AI.
Spustením ChatGPT a jeho zabudovaním do prehliadača, resp. vyhľadávača Bing zo strany Microsoftu sa otvorilo množstvo otázok. Ťažko povedať, či to ohrozí Google, no aj ten už predstavil svoju verziu četovacej AI s názvom Bard. A napriek tomu, že to nedopadlo veľmi slávne, netreba Google podceňovať. AI sa venuje už dlhé roky, a hoci to určite zmení spôsob, ako hľadáme informácie, aj Google určite príde s riešením, ktoré bude zohľadňovať tento fakt tak, aby to neohrozilo jeho príjmy z reklamy. Zatiaľ skôr vyčkáva, ako bude reagovať trh, a necháva na OpenAI a Microsoft, aby vychytali prvotné „muchy“. Niet sa kam ponáhľať, toto bude beh na dlhé trate a nezasiahnu doň len títo hráči, ale celý ekosystém poskytovateľov riešení a služieb, ktorý vznikne okolo GPT.
Výborná služba GPT je schopnosť urobiť resumé z obrovského množstva faktov a poznatkov. Presnosť a správnosť zhrnutia sú dané rozsiahlosťou dátového súboru, ktorým GPT nakŕmili. To, že sa Bard pomýlil v dátume, kedy bola objavená prvá exoplanéta, nie je podstatné, jednoducho nemal správne dáta. Tým, ako sa bude objem dát zväčšovať, bude sa zvyšovať aj jeho presnosť. Samozrejme, bude treba strážiť predpojatosť (rasovú, rodovú, náboženskú, politickú atď.), čo je podmienené objektívnosťou a relevanciou zdrojov. Takže pustiť ju do nekontrolovaného živého internetu by viedlo k veľmi zavádzajúcim výsledkom. Samozrejme, aj výber zdrojov človekom môže byť subjektívny, ale stále je to lepšie ako čistý freestyle.
So schopnosťou urobiť zhrnutie súvisí otázka jeho originality, ktorá je v prípade školského systému podstatná a tvorí súčasť vzdelávania. Teda aspoň zatiaľ. V budúcnosti bude dôležitejšie ako urobenie súhrnu odkazov francúzskych mysliteľov 17. storočia skôr schopnosť jeho použitia a vlastná originálna pridaná hodnota, názor, postreh, komentár, nápad atď. Súhrn nech pripraví AI, človek nemá šancu obsiahnuť všetky dostupené fakty a poznatky. A na základe objektívneho súhrnu môže robiť správne rozhodnutia. Či už v medicíne pri výbere správnej liečby, alebo v advokácii pri obhajobe klienta. Áno, spôsobí to ohrozenie pracovných pozícií množstva zamestnancov, ktorí pôsobia najmä na stredných úrovniach firemnej hierarchie. S tým asi nič nenarobíme, stroj bude vždy rýchlejší, komplexnejší, aktuálnejší a presnejší. Nemali by sme si však nechať vziať možnosť robiť finálne rozhodnutia na vrcholnej úrovni riadenia ani robiť exekúciu na tej fyzickej, pokiaľ nejako súvisí s osobným prístupom, emóciami, originalitou či ľudskosťou. Všetky ťažké a rutinné práce nech robia roboty. Pravda však je, že na strednej úrovni aktuálne pôsobí obrovská časť pracovníkov a priznám sa, že neviem, či si všetci nájdu náhradnú prácu. AI už teraz dokáže písať romány, tvoriť hudbu, filmy, animácie, reklamné texty, robiť účtovníctvo, jazykové preklady, korektúry, prezentácie, programovať, písať filmové scenáre a pod. Áno, aktuálne výtvory nie sú úplne dokonalé a niekedy skôr vzbudzujú rozpaky, ale sme ešte len na začiatku. AI sa učí rýchlejšie ako človek, a keby sa zachoval súčasný voľný trh, firma, ktorá by mala k dispozícii všeobecnú AI ako prvá, môže ovládnuť celý filmový či reklamný priemysel, výskum, financie, politiku atď. (pozri knihu Life 3.0).
Mali by sme teda AI regulovať? Asi áno, aspoň dočasne, lebo vôbec netušíme, ako to zamáva najmä s trhom práce. Nie som zástanca regulácií, ale v tomto prípade by som bol opatrný, lebo nemáme historickú skúsenosť, o ktorú by sme sa mohli oprieť. A v čom by mohla spočívať regulácia? Možno aspoň zatiaľ v označovaní výsledkov, ktoré vygenerovala AI, tak, aby boli odlíšiteľné od tých ľudských. V prípade grafiky či hudby by to mohlo byť niečo na spôsob vodoznakov, hoci aj na to, ako ich bezpečne detegovať, už existujú technické riešenia - vymazať a nahradiť záplatou, ktorá bude vyzerať ako originál. V prípade textov by to bolo komplikovanejšie, dobrým riešením by bolo masívne a komplexné nasadenie technológie blockchainu do celého reťazca od vzniku obsahu (editory obsahu) cez jeho distribúciu (internet) až po príjem na strane konzumenta (prehliadače). Tak, aby bol v každom článku reťazca overiteľný zdroj zmien. To je však taká zásadná a rozsiahla zmena v rámci celého IT priemyslu, že jej nasadenie by potrvalo ťažko odhadnuteľný čas. Dovtedy sa zrejme bude využívať metóda hrubej sily, teda obmedzenie prístupu k výkonnému hardvéru tak, aby výsledky generované AI boli dostatočne nekvalitné alebo pomalé. Prípadne by sa použilo extra zdanenie na služby spojené s využívaním AI v komerčnom prostredí.
V každom prípade máme tu veľkú tému, ktorá si vyžaduje okamžitú a masívnu celospoločenskú diskusiu. Prebudili sme draka, tak dajme pozor, aby nám neublížil.
Zaujímavé čítanie marcového vydania vám praje Martin Drobný
