Editorial: UI, roboti a ich dopad na trh práce
Tempo inovácií rastie stále rýchlejšie a prichádzajúce nové technológie čoraz viac prekračujú naše schopnosti adaptability na ich zvládnutie. Pomyselné nožnice sa otvárajú a jediná istota je, že tento rozdiel sa bude ešte viac prehlbovať. Preto aj z hľadiska prežitia na trhu práce bude nevyhnutné neustále a omnoho intenzívnejšie vzdelávanie sa a získavanie nových zručností.
Podľa správy s názvom Future of Jobs Report sa už v priebehu piatich rokov má zmeniť viac ako tretina zručností (!), ktoré dnes potrebujeme v zamestnaní. Schopnosť pracovať s UI a využívať ju sa stane základnou a nevyhnutnou požiadavkou na zvládnutie nadchádzajúcich zmien. Roboty sú čoraz lacnejšie, inteligentnejšie, flexibilnejšie a ľahšie sa učia. To im umožňuje rozšíriť sa do nových priemyselných odvetví a uplatniť sa v nových prípadoch použitia. Prepojenie robotov s umelou inteligenciou urýchli ich používanie v továrňach, kanceláriách, na cestách i v domácnostiach.
UI v budúcnosti zruší celé priemyselné odvetvia. Odhady o tom, koľko pracovnej sily by sa mohlo nahradiť automatizáciou, sa pohybujú v rozmedzí od 9 % do 47 %. Poradenská spoločnosť McKinsey predpokladá, že do roku 2030 by roboty mohli obrať o prácu až 800 miliónov pracovníkov po celom svete. Na Slovensku by podľa údajov OECD mala robotizácia v nasledujúcich rokoch nahradiť približne tretinu (!) súčasných pracovných pozícií.
Predchádzajúcej generácii zručnosti získané v škole vystačili na 26 rokov. Dnes je to len na 4,5 roka. Zručnosti sa teda stávajú zastaranými skôr ako kedykoľvek predtým. Až 65 % detí teraz nastupujúcich do základných škôl bude mať pracovné miesta, ktoré ešte neexistujú a na ktoré ich tradičné vzdelávanie nedokáže pripraviť.
Pracovné pozície, ktoré si vyžadujú interakciu s ľuďmi a využitie sociálnej inteligencie či prácu v nepredvídateľnom prostredí, budú v prvej vlne len ťažko automatizovateľné. Naopak, pracovné miesta, ktoré zahŕňajú rutinné činnosti alebo presne štruktúrované akcie v predvídateľnom prostredí budú veľmi rýchlo zautomatizované a v podstate úplne zaniknú.
Medzi najviac ohrozené pracovné miesta patria pozície montážnikov, telemarketérov, skladníkov, pokladníkov, pekárov, vodičov či prekladateľov.
Menej ohrozené profesie, ktoré nie sú odsúdené na zánik, ale budú vyžadovať oveľa menej pracovníkov, zahŕňajú pozície účtovníkov, asistentov, úverových analytikov či daňových kontrolórov, pretože väčšina ich úloh sa zautomatizuje.
Relatívne „bezpečné“ pracovné miesta predstavujú profesie ako učiteľ, zdravotná sestra, lekár, vedec, podnikateľ, programátor, inžinier, sociálny pracovník, psychológ, umelec, kaderník alebo fyzioterapeut.
V množstve prípadov samotné profesie nezaniknú, ale výrazným spôsobom bude automatizovaná nimi vykonávaná práca. Napríklad rádiológom, ktorí analyzujú lekárske snímky, budú pomáhať expertné systémy schopné okamžite vyhodnocovať milióny snímok pacientov z celého sveta. Ale výslednú správu pre ošetrujúceho lekára podpíše rádiológ. Právnikom bude zase UI pomáhať analyzovať tisícky dokumentov vo fáze prípravy na pojednávanie, ale bude to právnik, ktorý poradí klientovi ďalší postup a predloží prípad na súd.
Optimistický scenár ďalšieho vývoja predpokladá, že zautomatizované pracovné miesta budú nahradené novými, ktoré budú omnoho lepšie využívať ľudský potenciál. Pesimistický výhľad očakáva, že stále väčší počet ľudí sa stane nielen nezamestnanými, ale nezamestnateľnými. A že rastúca ponuka lacnej strojovej práce nakoniec zníži ľudské platy hlboko pod životné náklady.
Preto je veľmi dôležité prehodnotiť vzdelávanie tak, aby sme dokázali zabezpečiť pracovné miesto, ktoré odolá UI a robotizácii. Naše vedomosti a zručnosti zastarávajú rýchlejšie, musíme sa preto prispôsobiť novému prostrediu reedukáciou a aktualizáciou svojich zručností. Zameriavať by sme sa mali predovšetkým na technické zručnosti a humanitné disciplíny a na oblasti, ktoré môže umelá inteligencia len ťažko replikovať, ako je kreativita, inovatívnosť, podnikavosť, spolupráca s inými ľuďmi atď.
Oveľa väčší význam získajú technické schopnosti porozumieť tomu, ako stroje fungujú a ako s nimi pracovať. Tí, ktorí budú mať skúsenosti so základmi programovania a konštruktérstva, budú mať oveľa lepšie predpoklady uspieť na pracovnom trhu.
Väčší význam však získajú aj humanitné disciplíny – to, čo my ľudia vieme robiť, no stroje to v blízkej budúcnosti nezvládnu, ako je agilita, empatia a schopnosť prijímať informácie z jedného kontextu a aplikovať ich v inom.
Treba si uvedomiť, že hovoríme o zmenách, ktoré sa už dejú a naplno sa prejavia v priebehu pár rokov. Nie je preto rozumné spoliehať sa len na tradičné vzdelávacie inštitúcie, ale treba si dopĺňať vedomosti a získavať zručnosti aj z iných zdrojov. Musíme na sebe naozaj „zamakať“.
Zaujímavé čítanie novembrového vydania vám želá
