SAMSUNG_072024 Advertisement SAMSUNG_072024 Advertisement SAMSUNG_072024 Advertisement

Editorial: Pripraví nás AI o zmysel života?

2
Vyhliadky a názory, ako to bude s nahrádzaním ľudskej práce AI a robotmi, sa rôznia. Možno to podľa aktuálneho stavu až tak dramaticky nevyzerá, ale medzi lídrami v oblasti vývoja AI vládne jasný konsenzus v tom, že AI čoskoro prekoná ľudskú inteligenciu. A predstavy o robotoch ako ťažkopádnych, pomalých a nešikovných strojoch, ktoré sa len snažia napodobniť možnosti pohybu, obratnosti, jemnosti a presnosti človeka, sú zastarané. Vo fabrikách už dávno a najnovšie aj v domácnostiach. Nový humanoidný robot G1 ponúka úplne novú pohyblivosť, presnosť a zvládne aj vykonávanie zložitejších úloh, ako je rozbíjanie orechov, otváranie fliaš, otáčanie steakov na panvici alebo spájkovanie drôtov. G1 sa tak môže už teraz stať užitočným pomocníkom domácností ako plnohodnotný robotický sluha. A o rýchlosti tiež už nemôže byť ani reč, napríklad nový robot od Mitsubishi poskladal Rubikovu kocku za 0,3 sekundy, čo je 10× rýchlejšie, ako bol doteraz platný rekord človeka.

SAMSUNG 07M Advertisement

To, či nám roboty a AI zoberú pracovné miesta, bude závisieť najmä od regulačných opatrení na úrovni štátu. Ide však o takú mohutnú a najmä rýchlu technologickú paradigmu, že neviem, či to štát pri svojich pomalých byrokratických procesoch zvládne. A jedna vec je regulačné rámce nastaviť, druhá je kontrolovať ich praktické dodržiavanie a vynucovať opatrenia v prípade ich porušovania. A čo ak štát tým oslabí schopnosť vlastných firiem konkurovať zahraničným, ktoré budú mať mäkšie regulačné pravidlá? Bude všetkým preplácať kompenzácie? A z akých zdrojov?

Je veľmi pravdepodobné, že umelá inteligencia a roboty prevezmú bežné pracovné miesta a štát s tým nič nenarobí. Firmám to síce zvýši produktivitu, ale prírastok bohatstva poputuje asi vedeniu a akcionárom, a nie tým, ktorých pracovné miesta by boli zrušené. Štát môže dodatočne zdaniť firmy extra odvodom, ale je otázne, či to bude stačiť na vyplácanie univerzálneho základného príjmu prepusteným pracovníkom, o ktorom sa už dlhodobo špekuluje. Otázka tiež je, v akej výške bude takáto forma podpory poskytovaná a na ako dlho. Je veľmi reálne, že na trh práce sa dostane veľké množstvo ľudí, ktorí ani po prípadnej rekvalifikácii nebudú zamestnateľní. Máme tu priveľa otázok a primálo ­odpovedí.

Vyberme si však trochu utopistický pozitívny scenár, že vzniknú aj úplne nové pracovné miesta a zvýšenou produktivitou sa podarí dosiahnuť všeobecný stav blahobytu, že tí, ktorí nebudú môcť pracovať, budú dostávať dostatočne vysoký univerzálny príjem, ktorý im poskytne slušný životný komfort aj bez toho, aby ráno vstali z postele a čo i len pohli prstom. 

Všetkého bude dosť, obchody plné tovarov, fungujúce služby, žiadny stres z termínov, mítingov a kvartálnych výsledkov, žiadne existenčné tlaky. To vyzerá úplne idylicky. Prvé týždne a možno aj mesiace to bude vyzerať ako vytúžená dlhá dovolenka alebo nikdy nekončiaci sabatikal. Po čase však asi každého prestane baviť povaľovať sa na pláži, čítať knihy, športovať, cestovať atď. Viem, že teraz asi budú niektorí namietať, že nie, neprestane...☺ Rovnako tak sa raz splnia túžby po písaní kníh, maľovaní obrazov, učenia sa španielčiny, dokončenia vysokej školy, stáže v inšpiratívnych firmách atď. Možno to potrvá mesiace, možno roky, ale po čase už prestane byť také zaujímavé iba si dopĺňať vedomosti a zručnosti a urgentnou bude potreba niekde ich aj uplatniť, využiť svoje schopnosti, zrealizovať svoje nápady, vidieť po sebe niečo užitočné, zmysluplné a prospešné.

Asi to máme zakorenené vo svojej CNS prepojenej na odmeňovacie hormóny, v každom prípade ľudia potrebujú mať pocit svojej užitočnosti pre rodinu, pre spoločnosť, prospešnosti pre vyšší celok, možnosti sebarealizácie, s čím je spojený zmysel vlastného života. A pokiaľ tvrdia, že nie, že si stačia sami a nikoho nepotrebujú a stačí im len tak byť, klamú sami seba. Ak túto potrebu nebudú mať splnenú, strácajú motiváciu na vlastný osobnostný rast, čo v skutočnosti znamená stagnáciu a následne degeneráciu. A rovnako tak to prináša nepríjemné sprievodné psychické problémy, stavy úzkosti, depresie, smútku. Iste aj na to už existujú lieky, ale má taký život zmysel? Toto bude asi kľúčová otázka, ktorej bude čeliť ľudstvo aj v ultrapriaznivom scenári harmonického spolužitia človeka a AI. Priznám sa, že aktuálne nepoznám odpoveď na túto otázku, ale rád by som bol účastný na disku­siách, ktoré sa k nej budú viesť.

Zaujímavé čítanie nového vydania vám praje

Martin Drobný

Všetky autorove články

2 komentáre

Benefity a riziká reakcia na: Editorial: Pripraví nás AI o zmysel života?

8.7.2024 00:07
Veľmi dobrá úvaha, p. Drobný.
Provokatívny nadpis vo mne prehlbuje pochybnosti, či AI so svojimi nepochybnými beenefitmy neprinesie viac rizík, ktoré nebudeme vedieť manažovať, riadiť.
Ak nás AI na každom kroku postupne začína prekonávať, výrazne to ovplyvní chápanie jedinečnosti človeka, jeho miesto v kultúrnom, sociálnom a ekonomickom postavení.
Potom je o to viac aktuálna otázka, ktorá sa objavila v nadpise.

AI ako technológia je fascinujúca.
Má však atribúty, ktoré nám ľudom, neuzemňujú ju efektívne kontrolovať, riadiť.
V súvislosti s AI vnímam príliš veľa otáznikov...
Reagovať

Perspektíva reakcia na: Editorial: Pripraví nás AI o zmysel života?

6.7.2024 10:07
Výborná a aktuálna úvaha. AI posilňuje intelektuálny potenciál človeka rovnako, ako zvládnutie energetických zdrojov zvýšilo jeho fyzický potenciál. Treba však brať do úvahy, že ľudia sú rozni - aj čo do pocitu užitočnosti a nutnosti sebarealizácie. Od exrémneho filantropizmu po mizantropa. Každý sa realizuje podľa svojich daností a životných skúseností. Čo jednému prospieva - inému škodí. Naisto možno tvrdiť len to, že AI razantne urýchli vývoj spoločnosti. A človek to dokáže ovplyvniť len málo. Či si to pripustíme alebo nie.
Reagovať

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať