SAMSUNG_052022 Advertisement SAMSUNG_052022 Advertisement SAMSUNG_052022 Advertisement

Editorial: Život ako služba

0

Keď sme pred X rokmi začínali vo firme, na správu mailov a dokumentov sme používali vlastné servery. Najprv to boli obyčajné vlastnoručne vyskladané pécečká, na ktorých bežala už neviem aká distribúcia Linuxu a schované boli u jedného z kolegov pod stolom. Neskôr, ako sme rástli, obstarali sme si profesionálne servery vtedy renomovanej firmy Sun Microsystems, ktoré bežali na OS Solaris a uložene boli tak, ako sa patrilo, v normálnych profi rackoch v samostatnej miestnosti. Mali sme aj vlastného admina, ktorý sa o ne staral a u ktorého končili všetky problémy a sťažnosti súvisiace s prevádzkou IT. Časom sa však ukázalo, že sa nám to neoplatí, a tak sa nám o servery začala starať externá firma na diaľku. A po čase sa ukázalo, že ani servery sa už vlastne neoplatí mať u seba, preto sme ich presťahovali do hostingového centra. A ako sme postupne dopĺňali ďalšie nástroje a aplikácie a servery už prestali stíhať, darovali sme ich, nové sme nekupovali a namiesto toho sme si začali prenajímať serverové zdroje ako službu. A takto fungujeme dodnes. Podobný príbeh má asi X ďalších firiem.

Tento prístup k zdrojom sa začal označovať termínmi ako IaaS (Infrastructure-as-a-service), PaaS (Platform-as-a-Service), SaaS (Software-as-a-Service) podľa miery a typu realokácie zdrojov z vnútorného do vonkajšieho prostredia. Dnes sa to laicky označuje jednoducho ako cloud.

Tento trend postupne začal prechádzať z IT prostredia aj do iných oddelení firmy. Ukázalo sa, že nie je nevyhnutné mať vlastné vývojové, reklamačné alebo fakturačné oddelenie a je jednoduchšie tieto aktivity outsourcovať a prenajímať si od externej firmy ako službu. Je to lacnejšie, efektívnejšie a samotná firma sa môže sústrediť na svoj core biznis. Každý robí to, v čom je dobrý.

Podobný vývoj zaznamenali aj iné oblasti života. Kedysi mal každý ekonomicky aktívny jedinec ambície a potrebu mať vlastné auto. Dnes to ekonomicky nedáva zmysel, keď vlastné auto viac ako 90 % času stojí na parkovisku nevyužité a za pár eur sa možno odviezť na opačný koniec mesta alebo republiky zdieľaným autom. Samozrejme, v prípade auta a rozhodovania sa, či ho vlastniť alebo si objednať službu, hrajú rolu aj iné faktory ako efektivita, ale je len otázka času, kedy autonómne lacné a všadeprítomné robotické elektrické taxíky túto dilemu ešte viac zvrátia vo svoj prospech.

Detto varenie či upratovanie v domácnosti. Je dnes úplne bežné, ak si ľudia objednajú hotové jedlo nielen cez pracovný týždeň v meste, prípadne aj s donáškou do kancelárie, ale aj cez víkend, keď by na to aj mali čas. Je to rýchlejšie, bez starosti zháňať potraviny a zdržovať sa varením. A pre toho, koho nebaví variť, často veru aj chutnejšie... ☺ Podobne je to aj s upratovaním, koho to nebaví, objedná si službu, a aby doma neprekážal, radšej vybehne do prírody alebo na šport a domov príde už do upratanej domácnosti. Paradoxne práve tieto dve aktivity udržiavali v minulosti manželstvá pohromade: plný žalúdok a uprataná domácnosť. Plus, samozrejme, intímne spolužitie, spoločné aktivity ako turistika, šport, dovolenky či výchova detí. Ale aj to všetko sa dá už dnes objedať ako služba alebo dohodnúť ako spoločná aktivita medzi kamarátmi. Samozrejme, ľudia spolu nežijú alebo sa neberú pre vzájomné poskytovanie si služieb alebo ekonomickú výhodnosť. Teda aspoň by to tak nemalo byť. Sú spolu, lebo sa ľúbia, je medzi nimi láska, je im spolu dobre. Niekedy v tom však zainteresované strany nemajú jasno, a ak je vzťah postavený na „službách“, v dnešnom svete asi dlho nevydrží. Vždy sa nájde iný, lepší „poskytovateľ“ danej služby.

Vyzerá to tak, že model fungovania spoločnosti postavený na službách môže zasiahnuť všetky oblasti vrátane takých, ktoré sa nám doteraz zdali nezastupiteľné. Napríklad taká obrana štátu. Doteraz sme žili v presvedčení, že by sme mali mať vlastné lietadlá, tanky, obranné raketové systémy atď. Teraz sa však ukazuje, že pre štát je akceptovateľná predstava, že nebudeme mať vlastné lietadlá, ale budeme si prenajímať ich službu z armád iných štátov. Pri veľkosti Slovenska a rýchlosti nadzvukových stíhačiek nie je žiadny problém, keby boli aj zaparkované mimo územia SR.

Rozmýšľam nahlas, či by pre štát nebola akceptovateľná aj predstava, že si ako službu prenajme aj vzdelávanie či zdravotnú starostlivosť. Jednoducho by sa vypočítalo, aká je hodnota základného stredoškolského či vysokoškolského vzdelania, aké kvalitatívne ukazovatele musí spĺňať absolvent za akú hodnotu, a štát, resp. rodič by sa rozhodol pre toho svojho poskytovateľa. Detto zdravotná starostlivosť. Jasné, už teraz máme súkromné školy a súkromné zdravotné poisťovne, ambulancie a nemocnice. Ale keďže existujú paralelne v spoločnom prostredí so štátnymi školami a nemocnicami s neznámou hodnotou a kvalitou služieb, sú dostupné len pre tých majetnejších. Keby sa celé prostredie liberalizovalo, otvorila by sa otázka hodnoty, ceny a kvality jednotlivých úkonov, aby sa mohla zmerať efektivita všetkých poskytovateľov, aj štátnych, aj súkromných, asi by sa našlo veľa priestoru na zlepšenie.

Posledné miesto, ktoré by sa mohlo transformovať, je politika a manažovanie štátu. Stačí nastaviť správne výberové kritériá, parametre kvality, očakávané výstupy a cenu za službu. Ale to som sa už asi nechal príliš uniesť... ☺

Zaujímavé čítanie májového vydania vám praje

Martin Drobný

Všetky autorove články

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať