SAMSUNG_082022 Advertisement SAMSUNG_082022 Advertisement SAMSUNG_082022 Advertisement

Elektrina z hlbín oceánu by mohla napájať celé ostrovy

Technológie
1

V trópoch je voda v hlbinách morí studená a na povrchu veľmi teplá. Tento teplotný rozdiel sa dá využiť a premeniť na elektrinu. Ak dokážeme zlepšiť technológiu, tento spôsob výroby energie by mohol byť pre ostrovné štáty veľkým darom. Viac ako storočie vedci skúmali myšlienku premeny oceánskej tepelnej energie. Základná technológia je podobná spôsobu, akým uhoľné, plynové a geotermálne elektrárne vyrábajú elektrinu pomocou pary na roztočenie turbíny.

Výzvou je však nájsť správne miesto, kde sa to pre teplotné rozdiely oplatí. Malo by to byť relatívne blízko k rovníku, napríklad na sever od Papuy Novej Guiney, na Filipínach a pri pobreží južného Japonska. V súčasnosti sú pilotné zariadenia schopné vyrobiť len zlomok toho, čo dokáže veľká veterná turbína. Pozitívne však je, že oceánske termálne elektrárne dokážu vyrábať energiu 24 hodín denne. Tieto elektrárne fungujú tak, že kvapaliny s nízkym bodom varu, ako je amoniak, prechádzajú cez uzavretú slučku.

Teplo z teplej morskej vody (medzi 20 a 30 ℃) ohrieva kvapalinu, kým sa nepremení na paru a môže sa použiť na roztočenie turbíny. Potom je para vystavená studenej morskej vode (okolo 5 ℃), ktorá ju premení späť na kvapalinu, takže cyklus môže pokračovať. Na získanie tejto studenej vody majú tieto elektrárne potrubia tiahnuce sa 600 metrov do hĺbky mora. Výhody systému sú jasné: je to uzavretá slučka, vyhrievaná a chladená výmenníkmi tepla bez vypúšťania tekutiny do oceánu. Navyše je vždy k dispozícii. Nevýhodou je v súčasnosti to, že technológia neponúka dostatočnú kapacitu.

Pilotný projekt na Havaji, inštalovaný spoločnosťou Makai Ocean Engineering v roku 2015, má kapacitu 100 kilowattov. To je 20 až 30-krát menej ako pri prevádzke bežnej veternej turbíny alebo ekvivalentné približne 12 solárnym poliam pre domácnosti. Hlavný technický problém, ktorý treba vyriešiť, je získanie prístupu k potrebným veľkým objemom studenej morskej vody. Projekt Makai používa rúru s priemerom jedného metra, ktorá sa ponára 670 metrov do hlbín oceánu.

Spoločnosť odhaduje, že na rozšírenie na užitočnejšiu 100-megawattovú elektráreň by potrubie muselo mať priemer desať metrov a siahať až do hĺbky jedného kilometra. Tento druh infraštruktúry je drahý a musí byť vybudovaný tak, aby odolal korózii a cyklónom. Ak sú elektrárne postavené na mori, náklady na prenosové vedenia zvyšujú celkové náklady. Makai odhaduje, že 12 komerčných pobrežných elektrární by mohlo pokryť celú spotrebu elektriny na Havaji. Na to, aby sa oceánske termálne elektrárne priblížili nákladom na veternú a solárnu energiu (dnes už len 1 – 2 centy za kilowatthodinu), potrebovali by objem vody rovnajúci sa približne štyrom Niagarským vodopádom, ktorý by pretekal systémom naraz.

Prečo je potrebné také obrovské množstvo vody? Pre termodynamické hrdlo. Pri akejkoľvek premene energie nemožno premeniť všetku tepelnú energiu na mechanickú prácu, ako je roztáčanie turbíny. Skutočnou výzvou pre oceánske termálne elektrárne je teda účinnosť. Je tu relatívne malý teplotný rozdiel medzi teplou a studenou morskou vodou. To zase znamená, že len veľmi malé percento tepelnej energie v morskej vode sa premení na elektrinu. Hoci tieto elektrárne nemôžu konkurovať veternej a solárnej energii na veľkých trhoch na pevnine, mohli by zohrávať úlohu pre malé ostrovné štáty v Tichomorí a Karibiku.

Zdroj: thenextweb.com.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

1 komentár

RE reakcia na: Elektrina z hlbín oceánu by mohla napájať celé ostrovy

3.6.2022 21:06
Perfiš. A čo keď prsknú trubky s čpavkom, budú mať evakuáciu ako keď vysyčal amoniak zo zimného štadiónu v Bratislave?

Evakuácia nebola, len ľuďom nakázali aby sa zavreli doma a utesnili okná/dvere.
Reagovať

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať