Exkluzívny prieskum o budúcnosti: Sme opatrní optimisti, najviac sa tešia mladí, vzdelaní a slobodní

Covid nie je najväčšia obava

Aj napriek náročnému pandemickému obdobiu sú Slováci stále opatrní optimisti, viac ako 51 % sa teší na budúcnosť. Hlavným dôvodom je rodina (62 % opýtaných), nasleduje bývanie (42 %) a prekvapivo digitalizácia (39 %). Naopak, viac ako z Covidu máme obavy z našej politickej situácie (až 66 %), stavu životného prostredia (56 %) či geopolitickej situácii vo svete (50 %). Na budúcnosť sa najviac tešia mladí, vzdelaní, slobodní ľudia, muži sú optimistickejší ako ženy. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu* Slovenskej sporiteľne.

Pandémia ovplyvnila pohľad na budúcnosť

Vplyv pandémie je cítiť a takmer 40 % respondentov sa budúcnosti obáva viac ako predtým. Pandémia mala o niečo horší vplyv na ženy a starších ľudí.

Očkovanie ako dôvod optimizmu

Očkovanie je pre väčšinu respondentov (55 %) dôvodom, prečo sa tešiť na budúcnosť. Pozitívny vplyv očkovania očakávajú skôr ľudia z Bratislavy, bonitnejší, vzdelanejší a starší ľudia.

Digitalizácia zlepšuje život

Pre 39 % ľudí je digitalizácia dôvodom tešenia sa na budúcnosť. Za hlavné benefity považujú zrýchlenie a zefektívnenie komunikácie a prístup k informáciám
(39 %), menej byrokracie na úradoch (32 %) či úspora času a energie (21%).

Pesimisti potrebujú výrazne viac peňazí, ako je realita

Ľudia, ktorí sa kvôli finančnej situácii netešia na budúcnosť, uviedli, že ich názor by zmenil vyšší príjem a finančná rezerva. Podľa prieskumu by pesimisti potrebovali mesačný plat aspoň 1 300 eur a úspory 20 tisíc eur. Realita je však taká, že priemerná mzda na Slovensku dosiahla v prvom štvrťroku tohto roka 1 124 eur a úspory na účte bežnej domácnosti sa pohybujú v rozmedzí 2 až 3 tisíc eur.

„V najbližších rokoch očakávame vysoké miery rastu slovenskej ekonomiky medzi 4 až 5 %, kde nám bude pomáhať oživenie dopytu či investícií po pandémii, ako aj európske fondy či Plán obnovy. V tomto roku predpokladáme rast HDP o 4,2 % a ešte svižnejšie tempo na úrovni 4,8 % v budúcom roku. To sa, samozrejme, prejaví aj na raste miezd či poklese nezamestnanosti. Riziká ako tretia vlna či nedostatok čipov síce stále pretrvávajú, zatiaľ sa však zdá, že neprinesú slovenskej ekonomike väčšie problémy Vo všeobecnosti nás čakajú vysoké investície do digitalizácie, vzdelávania či zdravotníctva, čo sú oblasti, ktoré môžu priniesť trvalé zlepšenie životnej úrovne,“ vysvetľuje Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.

Poznámka: * Prieskum realizovala Slovenská sporiteľňa v období od 16.7. do 10.8. na vzorke 1 727 dospelých respondentov.