SAMSUNG_082022 Advertisement SAMSUNG_082022 Advertisement SAMSUNG_082022 Advertisement

Futuristický „gravitačný teleskop“ by nám umožnil získať superjasné snímky exoplanét

Technológie
0

Od roku 1968, keď astronaut Bill Anders z Apolla 8 urobil snímku Zeme pri pohľade z Mesiaca, sa vedcom podarilo získať ohromujúce snímky skalnatých prstencov Saturna, azúrových odtieňov Neptúna a dokonca aj oranžových mramorových pruhov Jupitera. No za našou slnečnou sústavou sa vznášajú ďalšie tisíce cudzích svetov, ktoré ľudskému oku zostávajú skryté, pretože sú od nás vzdialené svetelné roky a naše teleskopy sú priďaleko na to, aby zachytili ich krásu.

Tím vedcov zo Stanfordu však v časopise The Astrophysical Journal nedávno načrtol koncept futuristického teleskopu, ktorý by využíval takzvanú gravitačnú šošovku. Tá využíva efekt, že svetlo vychádzajúce z hviezd alebo iných vesmírnych objektov sa pri prechode okolo supermasívneho, gravitačne hustého kozmického telesa ohýba a deformuje. Dôvodom je všeobecná teória relativity, gravitačná teória, ktorú prvýkrát navrhol Albert Einstein na začiatku 20. storočia.

Pre gravitačné šošovky je dôležité, že keď svetlo prechádza cez jednu z týchto deformácií, vytvorí sa akýsi efekt lupy. Astronómovia používajú tento efekt okolo najviac pokrivených oblastí (zvyčajne zhlukov galaxií) na „zväčšenie“ vzdialených objektov. Gravitačné šošovky im poskytujú oveľa lepší obraz o tom, na čo sa pozerajú. Koncept gravitačného teleskopu pracuje s rovnakou myšlienkou, ale s niekoľkými zlepšeniami.

Podľa článku by zariadenie najskôr zachytilo svetlo exoplanéty ohnuté Slnkom (štandardné gravitačné šošovky), ale potom takzvaná slnečná gravitačná šošovka ďalekohľadu použije tieto svetelné údaje na spätnú prácu a rekonštrukciu toho, ako exoplanéta v skutočnosti vyzerala. Na demonštráciu fungovania výskumníci použili existujúce snímky Zeme nasnímané satelitom Dscovr. Ten sa nachádza medzi našou planétou a Slnkom, takže je ideálny na teoretický test gravitačného teleskopu.

Tím vytvoril snímky našej planéty pomocou počítačového modelu, aby zistil, ako by Zem vyzerala prostredníctvom efektu gravitačných šošoviek Slnka. Potom vyvinuli a použili algoritmus na „spätné ohýbanie“ alebo rozvinutie svetla a začali proces rekonštrukcie. A fungovalo to. „Rozvinutím svetla ohnutého Slnkom možno vytvoriť obraz, ktorý je oveľa lepší ako obraz bežného teleskopu,“ uviedol Alexander Madurowicz, doktorand na Kavliho inštitúte pre časticovú astrofyziku a kozmológiu a spoluautor štúdie.

„To umožní skúmať podrobnú dynamiku atmosfér planét, ako aj rozloženie mrakov a povrchových prvkov, ktoré teraz nemáme ako preskúmať.“ Bez použitia gravitačnej šošovky tímu by sme potrebovali teleskop, ktorý je približne 20-krát širší ako Zem, aby sme urobili superjasnú snímku exoplanéty. No aby to všetko fungovalo, gravitačný teleskop musí byť aspoň 14-krát ďalej od Slnka ako Pluto. 

S existujúcimi technológiami by trvalo približne storočie, kým by sa gravitačný teleskop dostal tam, kde by sme ho potrebovali. Solárne plachty by mohli skrátiť čas cesty na 20 až 40 rokov, ale tie sú dosť vzdialené od bežného používania. Napriek tomu výskumníci tvrdia, že jedného dňa by sme tak mohli zhotoviť veľkolepé snímky exoplanét, čo by napríklad výrazne prispelo k hľadaniu dôkazov o existencii mimozemského života.

Zdroj: cnet.com.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať