Generácia Z: prvá generácia s nižším IQ ako majú ich rodičia

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Ide o prvú generáciu s nižším IQ 

• Príčinou je nadmerné používanie digitálnych technológií v školách.

• Študenti strácajú schopnosť hlbokého čítania a riešenia problémov.

Vedci bijú na poplach pre znepokojivý trend, ktorý sa objavil v dátach o kognitívnom vývoji mladých ľudí. Prvýkrát v zaznamenanej histórii ľudstva, teda za posledných približne 200 rokov, je nastupujúca generácia menej inteligentná než tá predchádzajúca. Tento jav, ktorý je v priamom rozpore s dlhodobým trendom rastu IQ (tzv. Flynnov efekt), sa týka najmä Generácie Z.

Neurovedec Dr. Jared Cooney Horvath predstúpil pred výbor amerického Senátu s tvrdými dátami potvrdzujúcimi tento "kognitívny útlm". Podľa jeho svedectva je hlavným vinníkom nadmerná závislosť od digitálnych technológií vo vzdelávacom procese. Paradoxne, tento pokles nastáva v čase, keď mladí ľudia trávia v školách viac času než kedykoľvek predtým.

Dáta zozbierané z 80 krajín sveta ukazujú jasnú koreláciu: akonáhle krajina masívne zavedie digitálne technológie do škôl, akademické výsledky začnú klesať. Študenti, ktorí používajú počítače na učenie približne päť hodín denne, dosahujú výrazne horšie výsledky. Ich výkon je o viac ako dve tretiny štandardnej odchýlky nižší v porovnaní s rovesníkmi, ktorí technológie v škole využívajú minimálne.

Dr. Horvath vysvetľuje, že ľudský mozog je evolučne nastavený na učenie sa prostredníctvom sociálnej interakcie a hlbokého štúdia. Nie je prispôsobený na spracovanie informácií formou rýchleho listovania obrazovkami a čítania odrážkových zhrnutí. Digitálne prostredie podporuje povrchné "skenovanie" textu namiesto jeho skutočného pochopenia.

Dôsledkom tohto správania je preukázateľná strata kľúčových kognitívnych zručností. Generácia Z vykazuje horšie výsledky v riešení komplexných problémov, čítaní s porozumením, matematike a pamäťových úlohách. Rovnako sa zhoršila schopnosť udržať pozornosť v triede, čo je priamym následkom neustálej digitálnej stimulácie.

Neurovedec argumentuje, že súčasný prístup k vzdelávaniu je chybný. Namiesto toho, aby sme definovali, čo sa majú deti naučiť, a tomu prispôsobili nástroje, robíme opak. Prispôsobujeme vzdelávanie možnostiam tabletov a aplikácií, čo vedie k zjednodušovaniu obsahu a strate hĺbky.

Dr. Horvath tento stav neoznačuje za pokrok, ale za kapituláciu. Upozorňuje, že viac ako polovicu času, ktorý je tínedžer hore, trávi pozeraním do obrazovky. Tento životný štýl zásadne mení spôsob, akým sa formujú neurónové spojenia v dospievajúcom mozgu.

Ak sa tento trend nepodarí zvrátiť, spoločnosť môže čeliť vážnym problémom s kvalitou budúcej pracovnej sily. Schopnosť kritického myslenia a analýzy zložitých textov je pritom nevyhnutná pre riešenie výziev budúcnosti. Riešením nie je úplné odstránenie technológií, ale návrat k osvedčeným metódam výučby, kde technológia slúži len ako doplnok, nie náhrada myslenia.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Pokles kognitívnych schopností mládeže ohrozuje budúcu inováciu a schopnosť spoločnosti riešiť komplexné problémy.

^{Zdroj: unilad.com foto: depositphotos.com}