To, koľko v noci snívate, má súvislosť s 83 rôznymi chorobami

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Štúdia na 95 559 dospelých z UK Biobank zistila, že dlhší REM spánok súvisí s nižším rizikom 83 chorôb.

• Rozdiel 48 minút v REM spánku znamenal o 26 % nižšie riziko srdcového zlyhania a o 46 % nižšie riziko demencie.

• Dáta zo zápästných akcelerometrov vyhodnocoval systém strojového učenia SleepNet počas mediánu sledovania 8,9 roka.

Kvalitu spánku zvyčajne hodnotíme podľa počtu prespaných hodín, no rovnako dôležitý je aj čas strávený v jeho jednotlivých fázach. Výskumníci z Peking University a Capital Medical University v Pekingu analyzovali dáta z dlhodobej zdravotnej štúdie UK Biobank, aby získali objektívny obraz o vplyve spánkových fáz na zdravie. Klasické laboratórne meranie nazývané polysomnografia síce presne zaznamenáva mozgové vlny, pohyby očí a svalovú aktivitu, no pri desaťtisícoch ľudí je prakticky nevyužiteľné a spánkové dotazníky sú zas nespoľahlivé.

Medzi rokmi 2013 a 2015 preto účastníci nosili sedem po sebe idúcich dní zápästné akcelerometre, ktoré zaznamenávali ich pohyb. Z pôvodných 103 611 účastníkov tím po kontrole kvality a kompletnosti dát vybral vzorku 95 559 ľudí s priemerným vekom 56,2 roka. Na odhad spánkových fáz z pohybov zápästia vedci použili systém strojového učenia s názvom SleepNet, ktorý rozlišoval bdenie, non-REM spánok a REM spánok spojený so živým snívaním a aktivitou mozgu. Tieto údaje následne porovnali s nemocničnými záznamami pokrývajúcimi 1 049 zdravotných diagnóz, pričom účastníkov sledovali v mediáne 8,9 roka až do prvého výskytu ochorenia, úmrtia alebo do 1. apríla 2024.

Analýza zohľadnila vek, pohlavie, index telesnej hmotnosti, fajčenie, pitie alkoholu, fyzickú aktivitu aj vplyvy prostredia a odhalila 156 štatisticky významných prepojení. Ľudia, ktorí strávili viac času v REM spánku, mali nižšie riziko rozvoja 83 rôznych chorôb vrátane srdcového zlyhania, vysokého krvného tlaku, ischemickej choroby srdca, demencie, Parkinsonovej choroby a sklerózy multiplex. Pri porovnaní účastníkov s rozdielom približne 48 minút v odhadovanom REM spánku za noc mali tí s dlhšou REM fázou o 26 % nižšie relatívne riziko srdcového zlyhania a o 46 % nižšie relatívne riziko demencie.

Keď vedci zohľadnili celkovú dĺžku spánku a skúmali podiel REM fázy, štatisticky významné prepojenie zostalo pri 54 diagnózach, zatiaľ čo viac hlbokého spánku znižovalo riziko pri siedmich ochoreniach vrátane cukrovky 2. typu, depresie či spánkového apnoe. Samotná dĺžka spánku súvisela s 86 diagnózami, pričom pri 69 z nich predstavovalo najnižšie riziko okno šiestich až ôsmich hodín a spánok pod päť hodín vykazoval 37 zo 41 nepriaznivých zdravotných väzieb.

Štúdia publikovaná v časopise PLOS však nedokazuje priamu príčinu a následok, pretože samotné existujúce zdravotné problémy môžu spánok narúšať. Technickým limitom je aj to, že meranie prebiehalo len jeden týždeň, účastníci boli prevažne belosi, využili sa len nemocničné diagnózy a odhady algoritmu SleepNet sa od laboratórnych meraní líšili v priemere o 17 minút. Netreba preto hneď stresovať nad percentami REM spánku na inteligentných hodinkách, základom zostáva dostatočne dlhý spánok a pravidelný režim.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Štúdia ukazuje, že pre prevenciu civilizačných a neurodegeneratívnych ochorení nie je dôležitá len dĺžka spánku, ale aj jeho vnútorná architektúra.

Zdroj: zmescience.com foto: ChatGPT