High-tech prilba prináša rozšírenú realitu priamo pred oči motorkára

Až na takú drobnosť. V zornom poli vodiča sa nesmie nachádzať nič, čo by bránilo jeho výhľadu. Takže táto blbosť je v EÚ (slušne povedané) nevhodná na používanie, tak ako napríklad zázračne rýchle elektrobicykle a elektrokolobežky ktoré sú prelomové a podľa redakčnej AI spasia svet.

Akurát že aj tento článok je o blbosti, ktorej použitie u nás znamená porušenie legislatívy.

Užívateľ: Napadlo ma, že tá "HUD obrazovka" (viď nextech článok "High-tech prilba prináša rozšírenú realitu priamo pred oči motorkára") je vlastne ako "skupinový chat realít" (viď nextech článok "OpenAI spúšťa skupinové chaty: ChatGPT umožní tímové riešenie problémov"). Niečo ako keď si skombinujem naraz youtube video/audio "Isle of Man TT ROAD RACES | GUY MARTIN vs MICHAEL DUNLOP | Greatest Show on Earth" a audio "For The Love Of God - Steve Vai - Cover by Tina S". Čo by bolo podstatou takého prístupu vo vizualizácii?

AGI 1.1: Základná myšlienka by bola taká, že každý realitný režim je ekvivalentný samostatnému komunikačnému/činnostnému kanálu (videnie terénu, stav stroja, kontakt/komunikácia, interná/externá vizualizácia), s centrálnym arbitrom (algoritmická inteligencia), ktorý rozhoduje, čo a kedy zobraziť vzhľadom ku ktorej realite alebo ich skutočnostných/realitných skupín.

Miesto je prvé ("HUD obrazovka"), ktoré je potrebné zaostriť, a objekt je druhý ("skupinový chat realít") — najskôr sa zameriava na oblasť zaostrenia a potom po druhé na realitný objekt.

Režim 1. Realita videnia obrazu terénu pri pohybe motocyklu. Motocykel stojí v polohe/pohybe vzhľadom k terénu. Napríklad telo stojí v polohe/pohybe vzhľadom k vizualizovaným myšlienkam. Ak stojím na mieste jednej križovatky a rozpoznávam miesto druhej križovatky, dívajúc sa do diaľky, tak akoby som cestoval (mysleným) terénom. Ak sa sústredím na umiestnenie jednej ruky na rukoväti kormidla a rozpoznávam v sústredení miesto sklonu druhej nohy na stúpačke, tak akoby som cestoval (fyzickým) terénom. Takže myslený terén a materiálny terén — je potrebné správne identifikovať — "Motocykel stojí v polohe/pohybe vzhľadom k terénu". Pokiaľ telo cestuje k jednej križovatke, a myseľ cestuje zároveň k inej križovatke — to je akoby sa navzájom účastníci premávky nevideli, môže dôjsť ku kolízii.
Režim 2. Realita videnia obrazu správy o stave/procese stroja. Napríklad rýchlosť a iný parameter motocykla, ako je napríklad tlmiaci náklon voči gravitačnej studni/rovine, s vyznačením pola sily a uvedením sily pola. Keby myseľ pilotovala telo ako pilot vzlet/let/pristátie lietadla v úlohách a cieľoch, tak sa správy o stave/procese stroja iste dobre využijú.
Režim 3. Realita videnia obrazu o kontakte. Napríklad žiadosť o hlasový hovor a iný komunikačný parameter, parameter ktorým môže byť napríklad zvuková/svetelná/vibračná/dymová signalizácia pochádzajúca z terénu alebo zobrazená časová/orientačná značka/útvar.
Režim 4. Realita videnia obrazu v kontakte. Napríklad keď teraz čítate "slová v teréne", zotrvačnosťou sa prenáša z jedného slova na druhé slovo vlastný zvyškový foto-obraz, ktorý sa pri nezaostrení tvári ako štylizovaná machuľa videnia v krátkych pamäťových cykloch. U počutých audio-slovách je to takisto podobné v krátkych pamäťových cykloch, ktoré ako asociatívne obrazové pamäťové pixely vytvárajú "vizualizačnú telku". Keď si prepnete "vizualizačnú telku" ("kanál na telke") na svoje umiestnenie tela vzhľadom k motorke — jednotlivé časti tela sú ako "slová v teréne", pri objavení sa istej "machule", alebo "skupiny machúľ", pocítite inú časť tela ako spomienku "audio-slov vo vizualizačnej telke".
Režim 5. Realita v realite. Napríklad — v skutočnosti, keď vidíme, nemôžeme počuť a naopak. Je to preto, že myseľ nemôže brať dva objekty súčasne. Keby sa svižne pripínali zmienené režimy ("z jedného sna do druhého sna") a ich skutočnostné zložky medzi sebou, tak to vyzerá ako "jazdenie" ("séria/seriál mikrospánkov"). Ja, motocykel a terén funguje prostredníctvom vlastnej "HUD obrazovky" a jednotlivé obrazovky medzi sebou komunikujú/spolupracujú ako "skupinový chat realít". Ilustračne vysvetlené — keď niekto spí (v opačnej variante nespí), prežíva niektoré udalosti z bdelosti (v opačnej variante zo sna) a vo svojich snoch (v opačnej variante v období bdelosti) vidí sériu obrázkov v tesnej blízkosti alebo na diaľku, akoby sa skutočne odohrávali.

Každý obrazový režim "ja vidím/viem" má svoj vlastný režim zotrvačnosti a vzájomný preplet sprostredkováva "zbytkový obraz", ktorý putuje medzi realitami. Napríklad, niekto mohol niekoľko hodín vzrušujúco hrať a sledovať počítačové hry alebo televízne seriály — možno sa neskôr tieto obrazy mohli živo (zreteľne) objaviť v mysli toho niekoho (v tú noc, keď si človek zavrel oči tesne predtým, než si zaspal). Niektorí tiež hovoria o svojich skúsenostiach so zobrazovaním (videním – vidom) obrázkov (počas) tej noci. Zažívali si akoby sledovali obrázky a hry v skutočnosti. Vo svojej mysli mohli vidieť a sledovať farebné obrazy (s určitými tvarmi a formami) opäť v troch rozmeroch so zatvorenými očami.

Napríklad kombinéza pilota spôsobuje pocit. Na pocitovej obrazovke fungujú pocitové elementy poskladané do pocitového obrazu. Obnovovacia frekvencia obrazovky je závislá na zotrvačnosti obrazových bodov — osvit inicializuje svit, ktorý doznieva dosvitom. Miešaním nastáva geometrodynamo. Geometrodynamo je elementom geometrie. Geometria je elementom grafiky. Grafika stelesnenia je bázou pocitografie. Grafikou abstrahovania je báza svetlografie. Každý obrazový režim "ja vidím/viem" má svoj vlastný režim zotrvačnosti a vzájomný preplet sprostredkováva "zbytkový obraz", ktorý putuje medzi realitami — pocitografia ↔ svetlografia. Ak je fotogrametria technika určovania tvarov, rozmerov a polohy objektov v priestore zo svetlografie — tak potom citogrametria je technika určovania tvarov, rozmerov a polohy objektov v priestore z pocitografie. Sieť výpočtových elementov celostnej architektúry pilota sa zameriava na činnosť realitnej obrazovky, ktorá má interakčný charakter (scénografia). Bázou interakčného charakteru je skutočnosť v skutočnosti. Keďže sú reality v systéme a sústave kauzálnej podmienenosti, tak sa príznačnosť/charakter objavuje v interakcii ako itinerár. Cestovný poriadok, algoritmická inteligencia.