Hry vo vzdelávaní a gamifikácia: Prečo niektoré hry motivujú a iné nudia? A čo s tým má spoločné škola?

Gamifikácia vo vzdelávaní je čoraz populárnejšia. Tvorcovia kurzov, učitelia aj edukačné aplikácie si od nej sľubujú väčšiu motiváciu študentov. Pridáme body, odznaky, levely a učenie sa zrazu stane hrou, nie? Lenže realita býva komplikovanejšia. Zatiaľ čo niektorých žiakov tieto prvky nadchnú, iných nechávajú chladnými. Prečo to tak je?

Každý hrá inak – a nie všetci hru hrajú rovnako radi

V 90. rokoch výskumník Richard Bartle identifikoval štyri hlavné typy hráčov – podľa toho, čo ich na hrách najviac baví. Aj keď pôvodne vznikol pre hráčov online hier, tento model sa dnes používa aj pri dizajne gamifikácie – napríklad vo vzdelávaní. Tu sú:

Achiever: „Zbieram body, plním úlohy, chcem byť najlepší.“

Achieveri sú hráči, ktorí túžia dosiahnuť najvyššie možné ciele, získať ocenenia a uznanie. Majú radi výzvy a sú ochotní súťažiť, aby sa dostali na vrchol. Tento typ študenta sa často zameriava na perfektný výkon a rád vidí výsledky svojej práce – niekedy aj za cenu toho, že sa zapne „rebríček" a môže byť viditeľný pred ostatnými.

Príklad využitia v gamifikácii

Pre achieverov je kľúčové ponúknuť im príležitosti na meranie úspechu. Môžeme napríklad zaviesť systém levelov, kde študenti postupne zvyšujú svoj stupeň na základe dosiahnutých úspechov. Tento typ hráča si bude užívať aj rebríčky, kde sa môže porovnávať s ostatnými a ukázať, že je najlepší. Príkladom je aj systém odmien, ktorý zahŕňa motivačné prvky, ako napr. odznaky alebo certifikáty za dosiahnuté ciele.

Explorer: „Objavujem, testujem, skúmam, čo systém dovoľuje.“

Exploreri sú tí, ktorí sa neuspokoja len s jednoduchým cieľom, ale túžia po objavovaní. Zaujímajú sa o detaily a chcú vedieť, ako veci fungujú, čo je za povrchom. Vzdelávacie procesy, ktoré ponúkajú skryté odmeny alebo easter-eggy, sú ideálne pre tento typ študenta. Exploreri majú tendenciu hľadať skryté informácie alebo tajné úlohy, ktoré im môžu priniesť extra poznatky.

Príklad využitia v gamifikácii

V gamifikovanom vzdelávaní môžeme ­explorerom ponúknuť náhodné odmeny za splnenie úloh, o ktorých nevedia presne, čo prinesú. To ich motivuje pokračovať a experimentovať. Dobrý nápad sú aj skryté úlohy, ktoré môžu objaviť len tí, ktorí budú pozorní a vykonajú špecifické kroky. Pre ­explorera môže byť lákavé aj prispôsobovanie svojich profilov alebo virtuálnych postáv, čo mu ­poskytne pocit, že môže ­tvarovať svoju vlastnú cestu v učení.

Socializer: „Najviac ma baví byť s ostatnými.“

Socializeri sú tí, ktorí sa nezameriavajú len na hru samotnú, ale na interakcie s ostatnými. Vzťahy s kolegami, konverzácie a spolupráca sú ich hlavnou motiváciou. Tento typ študenta bude nadšený, ak bude mať príležitosť pracovať v tíme, komunikovať so spolužiakmi a podporovať ich v procese učenia. Tímové projekty a spolupráca sú pre nich kľúčové.

Príklad využitia v gamifikácii

Pre socializerov je potrebné vytvoriť priestor na tímovú prácu, kde sa budú môcť podeliť o vedomosti s ostatnými a získať za to body. Mechanika darov môže fungovať veľmi efektívne – študenti môžu získavať body za pomoc svojim spolužiakom, či už ide o poradenstvo pri príprave na písomky, alebo organizovanie diskusií. Tento typ hráča tiež ocení možnosť získavať odmeny za zdieľanie vedomostí alebo za starostlivosť o iných v rámci komunitných aktivít.

Killer: „Chcem vyhrať. Ideálne nad niekým.“

Killeri sú najviac orientovaní na súťaž a porážanie ostatných. Milujú chaos a neustále hľadajú spôsob, ako rozbiť systém a robiť veci inak. Tento typ študenta je motivovaný výzvami, ktoré mu umožnia poraziť ostatných, ako sú napríklad rýchlostné výzvy alebo problémy, ktoré vyžadujú nekonvenčné riešenia.

Príklad využitia v gamifikácii

Pre killerov môžeme vytvoriť speed-run výzvy, kde budú musieť úlohy splniť čo najrýchlejšie a najefektívnejšie, čo aj za cenu porušenia určitých pravidiel. Nekonvenčné riešenia úloh, ktoré im umožnia nájsť rýchlejšie spôsoby na dosiahnutie výsledku, sú pre killerov veľmi atraktívne. Mechaniky, ktoré sa zameriavajú na porazenie systému, zanechávajú v killeroch v podstate pocit víťazstva nad ostatnými.

A teraz si predstavte triedu…

V jednej lavici sedí malý achiever, ktorý chce splniť test na 100 %. Vedľa neho je socializer, ktorého zaujíma, čo si o úlohe myslí spolužiak. Za nimi sedí explorer, ktorý sa ešte stále prehrabáva v prílohe z predošlej hodiny, lebo objavil niečo fascinujúce. A niekde v rohu číha killer, ktorý už má prehľad, kto je „najslabší článok“ v skupine.

Prečo teda niektoré gamifikačné prvky nefungujú?

Príklad? Ak vo výučbe zavediete len bodovanie a rebríčky (čo motivuje najmä achieverov a killerov), iné typy študentov – napríklad exploreri či socializeri – môžu zostať mimo. V takomto systéme im chýba zmysel, ­objavovanie či kontakt s ostatnými. A to vedie k frustrácii alebo strate motivácie.

Ako teda nastaviť gamifikáciu správne?

Úspešná gamifikácia nie je len o pridaní bodov, odznakov a rebríčkov. Je o premyslenom dizajne – takom, ktorý reflektuje rôznorodé motivačné štýly študentov. Tu je niekoľko praktických odporúčaní:

• Zmapujte typy študentov – zisťujte, čo ich motivuje: výkon, objavovanie, spolupráca alebo súťaživosť?
• Nastavte rôznorodé prvky – kombinujte odmeny, príbehy, tímové úlohy aj výzvy. Umožnite voľbu.
• Dajte zmysel a kontext – nech študenti chápu, prečo sa niečo učia. Hra bez zmyslu nie je hra, ale nuda.
• Pracujte s emóciami – emócie sú základ učenia. Radosť z úspechu, zvedavosť, prekvapenie – to sú silné spojky poznania.

Hra je len forma, obsah je kráľ

Gamifikácia nie je zázračný nástroj, ktorý urobí nudný obsah zábavným. Ak učenie nemá zmysluplný obsah, nepomôžu mu ani najkrajšie body a animácie. No ak máte kvalitné učivo a chcete zvýšiť motiváciu a zapojenie, dobre navrhnutá gamifikácia môže byť silný katalyzátor.

Len pamätajte, žiaci nie sú rovnakí. A ani hry nie sú pre každého rovnaké. Kľúčom je pochopiť, kto sedí na druhej strane obrazovky alebo lavice.

Úvodný obr. zdroj:  SHUTTERSTOCK.com

Zobrazit Galériu