Informatickému vzdelávaniu chýba väčšia orientácia na prax

Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu INŠTITÚTU PRE VEREJNÉ OTÁZKY (IVO) až 38 % mladých ľudí vo veku 18-26 rokov tvrdí, že základná alebo stredná škola ich v rámci informatického vzdelávania naučila len veľmi málo, čo by prakticky využili pre svoje zamestnanie, pri hľadaní zamestnania, prípadne pre podnikanie. Ďalších 50 % respondentov škola naučila iba základy, a zvyšok sa museli doučiť sami. Iba 12 % mladých hodnotí štúdium informatiky na základnej a strednej škole pozitív-ne – škola ich teda naučila všetko, čo potrebujú vedieť.

Ako ďalej ukázali výsledky prieskumu na výberovej vzorke 1 061 respondentov z februára 2017, mladá generácia kritizuje najmä nedostatočnú úroveň vzdelávania v kľúčových oblastiach ako je programovanie a kreatívna činnosť (napr. tvorba web stránok, multimédií, programovanie aplikácií, návrhy a dizajnovanie systémov,...); práca s rôznymi druhmi softvéru nezávis-lých na platforme; právna problematika (napr. autorské práva, typy softvérových licencií, nelegálne praktiky v prostredí in-ternetu,...) alebo riešenie problémov, algoritmické a logické myslenie. Skúsenosti a zručnosti v nich chýbajú priemerne šty-rom z desiatich mladých ľudí, pričom za problém číslo jeden označilo až 55 % respondentov programovanie a rôzne kreatívne činnosti. Inými slovami, mladým ľudom chýba možnosť naučiť sa využívať informačné technológie ako praktický nástroj na vy-tváranie „niečoho nového“.

„Najnovšie výskumné údaje potvrdili principiálnu zhodu v otázke informatického vzdelávania medzi názormi absolventov a názormi mnohých zamestnávateľov či expertov. Kľúčové dôvody, prečo sa na základných a stredných školách naučili málo pre život a prax, sú mladými ľuďmi vnímané skôr ako metodicko-systémové nedostatky, než deficity v technických alebo ľudských zdrojoch,“ hovorí autor výskumu a analytik IVO Marián Velšic. „Za hlavnú príčinu nedostačujúceho informatického vzdeláva-nia označilo 25 % respondentov to, že sa učili príliš veľa teórie na úkor praxe. Ďalších 24 % opýtaných kritizuje rýchlosť, po-vrchnosť a formálnosť preberania látky, ktorá bola zapríčinená nedostatočným počtom vyučovacích hodín vyčlenených na in-formatiku. Napokon, tretím dôvodom sú podľa názoru 21 % mladých zastarané učebné osnovy, ktoré nereflektujú najnovší vývoj a trendy v informatike,“ dodáva Velšic.
Z ďalších zistení projektu, ktorý bol realizovaný vďaka podpore nadačných fondov Slovak Telekom a Accenture pri nadácii Pontis vyberáme:

Kľúčové znalosti práce s IKT získala väčšina mladých okrem školy najmä samoštúdiom
Najväčší podiel respondentov (59 %) tvrdí, že kľúčové skúsenosti a zručnosti práce s informačnými a komunikačnými technoló-giami (IKT) získali prevažne vďaka sebe – teda, že sa to naučili zväčša sami. Za dôležité prostredia pre nadobúdanie týchto zruč-ností označilo 56 % opýtaných školu, 42 % rovesníkov a 36 % rodinu. O čosi menej vplyvné prostredia sú školské krúžky a kluby, kde získalo kľúčové znalosti a skúsenosti 24 %, a každodenná prax priamo v zamestnaní, ktorú uvádza ďalších 19 % opýtaných. Iné prostredia majú v získavaní počítačových zručností iba okrajovú úlohu – napr. školenia v zamestnaní, mimo zamestnania (súkromne) či pomoc kolegov uvádza od 2 % do 9 % opýtaných.

Expertnú úroveň počítačových zručností dosahuje len 8 % mladých
Základnú, teda užívateľskú úroveň počítačových zručností deklaruje v súčasnosti 43 % respondentov. Ide o bežné činnosti ako práca s PC, rôznymi kancelárskymi aplikáciami, internetom, mailom, sociálnymi sieťami a pod. Takmer polovica mladých (49 %) tvrdí, že zvláda prácu na pokročilej úrovni – teda prácu s profesionálnymi aplikáciami (softvérom) a hardvérom. IKT na expertnej úrovni akou je napr. programovanie, analýza, vývoj, modelovanie alebo iné tvorivé činnosti, však zvláda iba 8 % opýtaných.

S požiadavkami trhu práce na počítačové zručnosti má skúsenosti dve tretiny respondentov
Tlak trhu práce na počítačové zručnosti za niekoľko rokov významne narástol. Kým v roku 2012 sa s takýmito požiadavkami za-mestnávateľov alebo situácie na trhu práce stretlo 40 %, v súčasnosti je to už 67 % mladých vo veku 18-26 rokov. Iba menej ako pätina opýtaných takúto skúsenosť nemá, hoci si zamestnanie už hľadala. Zvyšnú časť (16 %) tvoria tí, ktorí ešte študujú a prácu si zatiaľ nehľadali.
Pomer medzi úrovňou počítačových zručností, ktoré požadoval zamestnávateľ (situácia), a úrovňou, ktorú deklarujú samotní uchádzači, nie je vyrovnaný. Na jednej strane „ponuka výrazne prekračuje dopyt“ v prípade základných – užívateľských zručností. Pokiaľ zamestnávateľ alebo situácia požadovali iba základné zručnosti, vedelo ich splniť 55 % opýtaných. Zvyšných 45 % uchá-dzačov však vedelo „ponúknuť“ vyššiu ako základnú úroveň – pokročilú až expertnú. Dopyt s ponukou sa ale nestretol v prípade, ak zamestnávateľ požadoval pokročilú úroveň. Túto podmienku totiž dokázalo splniť už len 65 % opýtaných. No najhoršia situá-cia sa ukázala byť v prípade expertných zručností, ktorú dokázalo splniť iba 44 % opýtaných.
V inom pohľade zasa požiadavky trhu práce na zvládanie IKT rastú najmä s výškou dosiahnutého vzdelania. Kým medzi respon-dentmi so základným vzdelaním má takúto skúsenosť každý druhý (48 %), medzi mladými s neúplným stredoškolským vzdelaním je to už 59 %, s maturitou 69 % a s vysokou školou až 80 % opýtaných.

Samoštúdium a každodenná prax – najčastejšie formy zvyšovania
Viac ako tretina mladých (34 %) bola pri hľadaní alebo zmene zamestnania či rozbiehaní podnikania nútená zvýšiť svoje počíta-čové zručnosti. Takýto tlak viac pociťujú mladí administratívni a odborní pracovníci, manažéri a tvoriví pracovníci. Naopak menej ho pociťujú mladí nezamestnaní. Iba 11 % z nich bolo už nútených svoju dovtedajšiu úroveň počítačových zručností zvýšiť. Nut-nosť zlepšovať sa tiež stúpa s úrovňou dosiahnutých IT zručností. Kým medzi mladými so základnými zručnosťami sa kvôli práci muselo zlepšiť iba 31 % z nich, v prípade tých, čo dosahovali pokročilú úroveň 34 % a expertnú úroveň až 52 % z nich. Za zvýše-nými požiadavkami treba hľadať najmä náročnosť, resp. sofistikovanosť jednotlivých povolaní, ktoré si kontinuálne zlepšovanie resp. vzdelávanie vyžadujú. Ide najmä o vysoko špecializované pozície (programátori, analytici, vedci, výskumníci, vývojári, dizaj-néri, architekti, technici) z radov odborných a tvorivých pracovníkov.
Zatiaľ čo v roku 2012 bola najčastejšia forma zvyšovania zručností prostredníctvom školení, kurzov, tréningov, ktoré organizoval alebo financoval zamestnávateľ (36 %), v roku 2017 využívali mladí ľudia najmä dve stratégie – samoštúdium, resp. samovzdelá-vanie (39 %) a zaškolenie priamo na pracovisku v rámci každodennej praxe (36 %). Zdá sa teda, že finančnú a organizačnú nároč-nosť IT vzdelávania presúvajú zamestnávatelia na plecia samotných pracovníkov, príp. siahajú po kompromise v podobe zaškole-nia v praxi. Na druhej strane, výrazne klesol aj podiel tých, čo sa rozhodli absolvovať školenia a kurzy individuálnou formou, tzn. súkromne. Kým v roku 2012 avizovalo takúto stratégiu až 24 % respondentov, v súčasnosti iba 7 %.

Príčiny nízkej atraktívnosti štúdia informatiky – nezáujem, obavy z náročnosti a chýbajúca motivácia
Iba 15 % mladých ľudí vo veku 18 – 26 rokov sa rozhodlo študovať, príp. už vyštudovalo informatiku alebo príbuzný technický odbor (elektrotechniku, robotiku, mechanotroniku, telekomunikácie, a pod.). Naopak, až 44 % mladých síce o tejto možnosti na základnej alebo strednej škole uvažovalo, ale nakoniec sa rozhodlo inak. Ďalších 41 % o možnosti študovať informatiku alebo niečo súvisiace ani neuvažovalo.
Za nízkou atraktívnosťou štúdia informatiky je predovšetkým nezáujem, resp. záujem mladých o niečo iné. Takýto argument uviedlo až 32 % opýtaných. Druhým dôvodom sú obavy z jeho náročnosti, ktorými argumentuje každý piaty respondent (22 %). Napokon tretím významným dôvodom je nedostatočná motivácia. Okolo 15 % mladých tvrdí, že na základnej alebo strednej ško-le ich nikto nemotivoval alebo neponúkal možnosť ďalšieho štúdia informatiky alebo obdobného technického oboru. No ojedine-lé nie sú ani rozhodnutia nepokračovať ďalej v štúdiu na vysokej škole. Týka sa to každého desiateho respondenta. Medzi ďalšie dôvody „prečo nie informatika“ sú obavy z uplatnenia v mieste bydliska (7 %), nízka počítačová gramotnosť (6 %) alebo vplyv ro-dičov na budúce povolanie (5 %).
Štúdia Informatické vzdelávanie optikou mladých je voľne dostupná v PDF formáte na www.ivo.sk