Kancelárska práca už nikdy nebude rovnaká

Keď sa svet po pandémii COVID-19 otvorí, veľa vecí v spoločnosti, hospodárstve a na pracoviskách už nebude takých, ako si ich pamätáme. Obrovský vynútený experiment hromadnej práce z domu, spôsobený pandémiou, bude pravdepodobne trvať dlhšie, ako si mnohí mysleli.

Hlavne technologické spoločnosti berú tento koncept veľmi vážne. Facebook napríklad nedávno povedal zamestnancom, že môžu po zvyšok roka pracovať z domu. Prieskum medzi vedúcimi finančnými spoločnosťami, ktorý vykonal Gartner, zistil, že až 74 percent organizácií plánuje natrvalo presunúť niektorých zamestnancov na prácu z domu. Poradenská spoločnosť Global Workplace Analytics odhaduje, že keď sa pandémia skončí, 30 percent pracovnej sily bude pracovať z domu aspoň niekoľkokrát týždenne.

Ak sa tento posun uskutoční, technológie budú zohrávať oveľa dôležitejšiu úlohu ako doteraz. Videokonferenčný nástroj Zoom či četovací softvér Slack by sa po pandémii mali stať súčasťou bežného každodenného života. Jedna poznámka na okraj: Skutočnosť, že sme počas pandémie mohli nazrieť do obývačiek kolegov, vidieť ich deti a domácich miláčikov, by mohla viesť k väčšiemu pocitu empatie a k uvoľnenejšej atmosfére na pracovisku.

Skúsenosti s prácou z domu by mohli takisto priniesť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a flexibilnejší pracovný čas, zvrátiť dlhodobý trend vyžadujúci si presťahovanie do veľkých a drahých miest za prácou.

Nové opodstatnenie na pracovisku nadobudne aj softvér, ako sú videokonferenčné a četovacie aplikácie, napr. Zoom, Slack, Microsoft Teams, Google Meet. Tieto aplikácie pomáhali zamestnancom spolupracovať, keď sa nemohli dostať do kancelárie. Vďaka rýchlemu prijatiu je pravdepodobné, že ľudia budú používať tento softvér aj po návrate na pracovisko, a to dokonca aj novými spôsobmi.

Niektorí síce tieto aplikácie poznali už predtým, ale mnohí sa ich museli naučiť používať a orientovať sa v množstve videostretnutí, digitálnych rozhovorov a korešpondencie. A keď sa to už raz naučili, budú ich chcieť používať aj po návrate do kancelárie. Veď nástroje na produktivitu, ako sú Slack a Microsoft Teams, môžu poskytovať efektívnejší spôsob interakcie. Centralizujú komunikáciu a uľahčujú všetkým zamestnancom prístup k prostriedkom, ako sú dokumenty a tabuľky. Navyše umožňujú vrátiť sa k diskusiám, ktoré už prebehli.

Dramatický nárast využívania týchto služieb odhalil aj niekoľko nedostatkov, týkajúcich sa najmä ochrany súkromia a bezpečnosti, z ktorých bolo zopár už vyriešených. Zamestnancom aj ich šéfom však bude nejaký čas trvať, kým sa adaptujú na nové spôsoby práce.

Prechod na prácu z domu vzbudil záujem niektorých spoločností aj o techniku sledovania zamestnancov. Zamestnávatelia z obavy, že by mohlo dôjsť k úniku citlivých informácií alebo premrhaniu pracovného času, používajú softvér ako Aware, ActivTrak, Time Doctor alebo Teramind na sledovanie produktivity. Bežnejšie je to v organizáciách, ktoré nemali veľa skúseností s prácou z domu. Tento typ dohľadu môže tiež ovplyvniť situáciu a zamestnanci sa budú cítiť zle, takže vedenie by to malo riešiť.

Keď sme počas pandémie opustili kancelárie a začali sa viac spoliehať na technológie, zmenilo sa aj rozvrhnutie pracovného dňa, a to nie vždy na lepšie. Pre niektorých neočakávaným negatívnym výsledkom bolo zvýšenie počtu online stretnutí – podľa spoločnosti Time is Ltd. od februára do apríla na dvojnásobok. Zväčšil sa aj počet účastníkov o 18 %. Našťastie ich priemerná dĺžka sa skrátila o 10 minút. Hoci údaje pochádzajú len z jedného regiónu sveta, existuje dôkaz, že kultúra stretnutí prechádza zmenami aj inde.

Ťažko povedať, či je to dobrá vec. Stretnutia sú známe tým, že podlamujú produktivitu, ale v prípade koronavírusu je situácia trochu komplikovanejšia. Viac ľudí pracujúcich z domu znamená aj viac spontánnych interakcií – ľudia hovoria s kolegami pri príprave kávy či obeda. Preto je dobré vytvoriť harmonogram plánovaných stretnutí. Ak sú stretnutia plánované, a nie improvizované, ľudia sú schopní byť produktívnejší. Na druhej strane intenzívnejšia komunikácia vedie aj k lepšie zladeným organizáciám. Interakcie takisto pomáhajú bojovať proti pocitu izolácie.

Čo sa týka zvýšenia počtu videohovorov a lavíny videočetov, ide zrejme len o dočasný jav, pretože pandémia nám bráni stretnúť sa s ľuďmi skutočne. Čo sa však ani neskôr nemusí vrátiť do normálu, je predĺženie nášho pracovného dňa. Zamestnanci sa skôr prihlasujú do pracovných aplikácií a reagujú na otázky a požiadavky aj neskôr večer.

Štúdia Microsoftu o globálnom používaní aplikácie Teams zistila, že priemerný čas medzi prvým a posledným použitím Teams sa od začiatku do konca marca predĺžil o viac ako hodinu. Dlhšie pracovné dni však, samozrejme, neznamenajú, že ľudia viac pracujú. Pracovný deň je rozdelený dlhšími prestávkami, pretože ľudia si musia vybaviť záležitosti a postarať sa o deti.

Ak väčšiu časť práce vykonávame online, predlžuje sa aj čas strávený pri našich pracovných zariadeniach. Podľa údajov RescueTime sa celkový čas strávený pri stolových počítačoch a notebookoch v polovici marca zvýšil o 12 percent – na sedem hodín každý deň. Na základe údajov z Číny a Talianska možno predpokladať, že tento rozsah neklesne ani v budúcnosti.

Na druhej strane koronavírus by nás mohol zlepšiť v spolupráci, humanizovať nás, umožniť vytváranie hlbších a zábavných spojení spôsobom, ktorý by sme v kancelárii nikdy neobjavili. Tieto hlbšie vzťahy v spojení s flexibilnejšími pracovnými postupmi umožňujú niečo, čo sa nazýva „agilná práca“. Tento nový spôsob fungovania je menej hierarchický, viac kolaboratívny a umožňuje ľuďom robiť svoju prácu lepšie.

Je dôležité si uvedomiť, že všetky tieto zmeny a ich výhody budú k dispozícii predovšetkým znalostným pracovníkom, teda vzdelanejším a vyššie plateným ľuďom. Pravdepodobne teda budú ďalej prehlbovať existujúce hospodárske a iné rozdiely, pretože tí, ktorí pracujú v odvetviach s nízkym príjmom, ako je maloobchod, potravinárstvo a skladovanie, musia tiež čeliť dôsledkom pandémie. Niektorí sa však domnievajú, že akákoľvek transformácia pracovnej sily by mohla priniesť pozitívne výsledky.

Pre zamestnávateľov by to mohlo znamenať prístup k širšiemu okruhu talentov. Pre zamestnancov zasa zvýšená flexibilita značí lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.

Zdroj: vox.com