Kedy sa humanoidy nasťahujú do našich obývačiek a spální?

Ak sa pri humanoidných robotoch odfiltruje marketingový šum, ostane triezvy obraz: Nejde o hračku z výstav, ale ani o univerzálneho sluhu. Dnes už existujú prvé reálne nasadenia humanoidov v  logistike alebo výrobe. V domácnosti však bude rozhodovať nie to, čo robot dokáže na pódiu, ale či zvládne chaos skutočného bytu. Kuchyňa, kúpeľňa a detská izba sú pre roboty náročné neštandardné prostredia, plné ­mäkkých materiálov, odleskov, krehkých predmetov a neustále sa meniacich prekážok. Aj preto bol trh spotrebiteľských robotov doteraz založený skôr na špecializovaných zariadeniach než na dvojnohých humanoidoch. 

V horizonte piatich rokov sa však humanoidy už začnú objavovať v domácnostiach ako asistenti schopní vykonávať úlohy, ktoré sú pre robotické vysávače neriešiteľné. Startup Sunday Robotics vyvíja robot Memo na kolesovej platforme, ktorý dokáže nakladať umývačku, skladať bielizeň a pripravovať kávu v bežnej, neupravenej kuchyni. Kolesový podvozok je v domácom prostredí bezpečnejší a stabilnejší než bipedálna chôdza, pričom umožňuje vyššiu presnosť pri manipulácii s krehkým sklom. Čínska spoločnosť Unix AAI už spustila prevádzku domovov, kde roboty autonómne triedia predmety a pripravujú jedlo v reálnych bytoch.

Bipedálne modely ako Optimus majú výhodu v schopnosti prekonávať schody a dosiahnuť do horných políc skriniek, čo kolesové platformy nedokážu. Tieto stroje sa učia z videí ľudskej činnosti pomocou neurónových sietí, čo im umožňuje adaptovať sa na špecifické usporiadanie každej domácnosti. Okrem upratovania môžu roboty slúžiť aj ako opatrovatelia seniorov. Do roku 2030 sa očakáva, že roboty budú bežne zvládať manipuláciu s taškami, nákupy, otváranie dverí a prácu s domácimi spotrebičmi navrhnutými pre ľudí.

Masové prijatie robotov do súkromného priestoru však so sebou nesie aj veľké riziká v oblasti bezpečnosti a ochrany dát. Humanoidy sú vybavené množstvom senzorov, 3D kamerami a mikrofónmi, ktoré nepretržite mapujú každý kút domácnosti a zaznamenávajú interakcie členov rodiny. Tieto dáta sú nevyhnutné na ich fungovanie, no zároveň vytvárajú lákavý cieľ pre útočníkov, ktorí by mohli roboty zneužiť na špionáž alebo vydieranie. Lokálne spracovanie dát priamo v zariadení (edge computing) je jedna z ciest, ako posilniť súkromie, no limitujú ju zatiaľ výpočtové nároky AI.

Okrem digitálnych rizík existuje aj fyzické riziko, keď softvérová chyba alebo „halucinácia“ fyzickej AI môže viesť k zraneniu človeka alebo poškodeniu majetku. Spoločnosti musia definovať silné bezpečnostné štandardy, aby stroje s hmotnosťou aj 60 – 70 kg neohrozovali deti či seniorov. Etická výzva je aj narušenie ľudskej sociálnej dynamiky, kde prenesenie domácej zodpovednosti na stroj môže oslabiť zmysel pre spoločnú starostlivosť o domov. Náklady na údržbu, odhadované na 12 – 15 % obstarávacej ceny ročne, môžu navyše vytvoriť novú formu digitálnej a ekonomickej nerovnosti.

Jeden z najfascinujúcejších a zároveň najkontroverznejších smerov vývoja je využitie humanoidov ako emocionálnych a romantických partnerov. Spoločnosti ako RealDoll už integrujú AI do svojich modelov, čím vytvárajú syntetických milencov schopných humoru, empatie a typu osobnosti presne podľa preferencií používateľa. Technológia syntetickej kože s haptickými senzormi umožňuje robotom „cítiť“ dotyk a reagovať naň realisticky, čo ešte viac prehĺbi pocit skutočnej blízkosti. Pre milióny ľudí trpiacich chronickou osamelosťou môžu tieto stroje predstavovať bezpečný prístav a zdroj neustálej pozornosti a podpory.

Roboty využívajúce prirodzený ľudský hlas a mimiku vyvolávajú u používateľov dôveru, ktorá môže konkurovať ľudským vzťahom. Takáto „dokonalá“ partnerka či partner nikdy neodporuje, nevyvoláva konflikty a je vždy k dispozícii, čo môže viesť k nerealistickým očakávaniam od budúcich ľudských partnerov. Existuje tak reálne riziko, že v horizonte 10 rokov začne časť populácie uprednostňovať predvídateľnú robotickú intimitu pred „chaotickými“ ľudskými vzťahmi. Hrozba, že roboty nahradia tradičné ľudské vzťahy, tak bude jednou z najväčších výziev, ktorým budeme čeliť v horizonte najbližších rokov.

Vstupujeme do éry, kde sa hranice medzi biologickým a mechanickým spolubývajúcim začnú stierať. Robotický asistent, ktorý ráno pripraví raňajky a večer s vami diskutuje, ako bolo v práci, alebo si s vami pozrie futbal, prestane byť vnímaný iba ako mechanický stroj. Budúcnosť s humanoidmi nie je otázkou, či, ale ako sa na túto koexistenciu pripravíme.

Zodpovednosť za smerovanie tejto revolúcie leží na pleciach súčasnej generácie inžinierov, akcionárov firiem a politikov. ­Roboty by mali zostať nástrojmi, ktoré nám pomáhajú rásť, a nie náhradami, ktoré nás robia pasívnymi a osamelými. Ak túto výzvu zvládneme, môže to byť začiatkom epochy, v ktorej stroje definitívne zbavia ľudstvo driny a osamelosti. 

Zaujímavé čítanie vám praje