Dopamínová pasca – čo s ňou?
Podľa najnovších štatistík strávia ľudia priemerne 6 hodín a 58 minút denne v digitálnom priestore. To je takmer 47 hodín týždenne – viac ako plný pracovný úväzok plus nadčasy. Sme generácia, ktorá je „always connected“, no paradoxne sme čoraz viac odpojení sami od seba.
Prečo nevieme prestať? Mechanizmus, ktorý nás drží v pasci, je brutálne jednoduchý a biologicky zakódovaný. Zakaždým, keď potiahnete prstom po displeji, aby ste obnovili svoj feed, v skutočnosti ťaháte za páku hracieho automatu. Bude to vtipné video? Šokujúca správa? Alebo nič? Táto neistota – moment prekvapenia – spôsobuje v mozgu prudký nárast dopamínu, molekuly túžby. Nie je to molekula šťastia, ako si mnohí mylne myslia. Je to molekula chcenia. Je to tá istá chemikália, ktorá nútila našich predkov loviť v časoch nedostatku, aby prežili. Dnešné algoritmy tento evolučný systém „hackli“ pomocou variabilných schém odmeňovania, takže nikdy neviete, čo dostanete – a preto sa nemôžete prestať pozerať.
Náš mozog sa však neustále snaží o homeostázu, o chemickú rovnováhu. Keď zaplavíme mozog lacným digitálnym dopamínom (potešenie), naša biológia zareaguje tým, že na druhú stranu hojdačky pridá váhu (bolesť), aby vyrovnala výkyv. Výsledkom je chronický dopamínový deficit. Dostávame sa do stavu, keď nekontrolujeme telefón preto, aby sme sa cítili dobre, ale preto, aby sme sa prestali cítiť zle. Cítime úzkosť, prázdnotu a neschopnosť byť sami so sebou.
V digitálnom šume, ktorý nás obklopuje 24 hodín denne, sme ako lode v búrke, ktoré stratili orientačné body. Neustále reagujeme na externé podnety – pípnutia, vibrácie, správy – namiesto toho, aby sme konali na základe vlastných zámerov. Výsledkom je, že naše životy sú reaktívne, nie proaktívne. Ľudia už nezažívajú momenty čistej samoty bez externých vstupov. Aj pri chôdzi či v kúpeľni konzumujeme obsah. To bráni spracovaniu emócií a konsolidácii pamäti.
Tento stav má devastačný vplyv na našu kreativitu. Kreativita totiž nevzniká v hluku, ale v tichu. Vyžaduje si nudu – stav, ktorému sa dnes za každú cenu vyhýbame. Len čo pocítime závan nudy (napríklad v rade v obchode alebo v čakárni), okamžite siahame po telefóne. Tým zabíjame jediný priestor, v ktorom by mohla vzniknúť nová myšlienka.
Existuje cesta von z tejto slučky? Riešením môže byť radikálny zážitok v podobe off-grid zrubu v lese. Dáta a skúsenosti z týchto pobytov však naznačujú, že na skutočný reset dopamínovej závislosti sú potrebné minimálne 3 dni bez digitálneho vstupu. Najhorší je prvý deň, keď zažívate abstinenčnú krízu. Cítite úzkosť, fantómové vibrácie vo vrecku a nutkavú potrebu skontrolovať, „čo sa deje“. Mozog kričí po svojej dávke dopamínu. Potom prichádza hlboká nuda. Nuda nie je chyba v systéme; je to prekurzor kreativity. Myseľ sa prestáva kŕmiť externými dátami a začína generovať vlastné. Následne sa dopamínová hojdačka vyrovnáva. Hluk utícha a vy začínate opäť počuť vlastné myšlienky. Zrazu dokážete čítať knihu dlhšie ako 10 minút bez prerušenia a viesť hlboký rozhovor bez pozerania na hodinky.
Nemusíte však hneď utekať do zrubu v lese. Môžete začať už aj dnes aplikovaním vedomého prístupu. Cieľom je urobiť zlozvyk ťažším. Ak musíte na otvorenie Instagramu prejsť cez tri menu alebo zadať heslo, dávate svojmu prefrontálnemu kortexu (časti mozgu zodpovednej za sebaovládanie) čas na reakciu. Vyskúšajte si preto aplikácie na blokovanie telefónu a stráženie času na displeji (napr. Opal).
Tu je pár ďalších „hackov“ z vojny o pozornosť. Prvým je fyzická separácia. Nestačí telefón stíšiť. Musíte ho fyzicky odstrániť z miestnosti, kde sa práve nachádzate, najmä pred spaním zo spálne. Kúpte si klasický budík a telefón nabíjajte v kuchyni. Druhým je zmena nastavenia displeja na čiernobiele. Zoberte hraciemu automatu jeho blikajúce svetlá a farby. Urobte z telefónu opäť len nástroj, nie hračku. Tretí je možno najťažší na realizáciu, ale veľmi dôležitý. Nikdy sa nedotýkajte telefónu prvú hodinu po prebudení. Chráňte si svoju rannú dopamínovú hladinu ako najcennejší poklad. Ak začnete deň reaktívne (kontrolou lajkov, DM, notifikácií a e-mailov), celý deň bude reaktívny.
Technológie sú tu na to, aby nám slúžili, nie aby z nás robili „závislákov“. Rozlíšenie reálneho sveta je stále nekonečné a predplatné je zadarmo. Je čas zdvihnúť hlavu od displeja. Pretože skutočný život sa deje práve v tých tichých medzerách medzi notifikáciami.
Zaujímavé čítanie februárového vydania vám praje
