Koniec ľudstva, ako ho poznáme? Populácia dosiahne vrchol a potom príde singularita, ktorá všetko zmení
Dve monumentálne a zdanlivo nesúvisiace sily formujú osud ľudstva v 21. storočí. Prvou je demografická zmena, ktorá neúprosne smeruje ku koncu populačného rastu, fenoménu, ktorý definoval celú našu históriu. Druhou je exponenciálny rozvoj umelej inteligencie, ktorý nás približuje k bodu známom ako technologická singularita, momentu, kedy strojová inteligencia prekoná ľudskú a navždy zmení našu civilizáciu.
Podľa najnovších projekcií Organizácie Spojených národov dosiahne svetová populácia svoj vrchol na úrovni približne 10,3 miliardy ľudí v polovici 80. rokov tohto storočia a do roku 2100 mierne klesne na 10,2 miliardy. Iné modely, ako napríklad ten od Inštitútu pre meranie a vyhodnocovanie zdravia (IHME), predpovedajú ešte skorší a nižší vrchol, a to 9,7 miliardy ľudí už v roku 2064, s následným poklesom na 8,8 miliardy do konca storočia.
Dôvodom je klesajúca miera pôrodnosti na celom svete; pre mnohé vyspelé krajiny, vrátane Číny, je populačný vrchol už minulosťou a čelia realite demografického poklesu. Starnutie a zmenšovanie populácie prináša vážne ekonomické výzvy. Menej ľudí v produktívnom veku musí uživiť rastúci počet dôchodcov, čo vytvára obrovský tlak na sociálne a dôchodkové systémy.
Spomalenie rastu HDP sa zdá byť nevyhnutné, keďže ekonomický rast je historicky úzko prepojený s rastom populácie. Často prehliadaným, no kľúčovým dôsledkom demografického poklesu je hrozba inovačnej krízy. Historicky sú to práve mladí pracovníci a podnikatelia, ktorí sú motorom prevratných zmien a nových myšlienok. Zmenšujúca sa populácia znamená menší počet potenciálnych inovátorov a menší trh pre nové nápady, čo by bez kompenzačnej sily mohlo viesť k dlhodobej ekonomickej a technologickej stagnácii.
A práve tu vstupuje do hry druhá sila – technologická singularita. Tento pojem, spopularizovaný futurológom Rayom Kurzweilom, označuje hypotetický bod v budúcnosti, kedy sa technologický pokrok stane takým rýchlym a nezvratným, že umelá superinteligencia ďaleko predčí všetky ľudské schopnosti dohromady.
Kurzweilove predpovede, založené na „zákone zrýchľujúcich sa výnosov“, podľa ktorého sa technologický pokrok sám urýchľuje, stanovujú dosiahnutie umelej všeobecnej inteligencie (AGI) na úroveň človeka do roku 2029 a samotnú singularitu na rok 2045. Tieto dva megatrendy – demografický pokles a technologická explózia – sa neodohrávajú len súčasne. Sú hlboko prepojené.
Ekonomická nutnosť riešiť problémy starnúcej a zmenšujúcej sa pracovnej sily vytvára najsilnejší možný stimul pre masívne investície do vývoja umelej inteligencie. Generatívna AI sa už dnes prezentuje ako riešenie nedostatku pracovných síl a nástroj na zvýšenie produktivity. Demografická kríza tak nepriamo funguje ako akcelerátor pretekov v AI.
Potreba financovať dôchodky, udržiavať infraštruktúru a naďalej inovovať v spoločnosti s menším počtom ľudí vytvára obrovský tlak na vytvorenie neľudskej pracovnej sily a neľudskej inteligencie. Z tohto pohľadu nie je demografický pokles len udalosťou, ktorá sa odohráva v rovnakom čase ako revolúcia v AI; je to jedna z jej hlavných hnacích síl.
Stojíme na prahu éry, v ktorej sa tieto dve mohutné sily zrazia a navždy zmenia podobu našej civilizácie. Otázkou zostáva, či bude fúzia ľudskej a strojovej inteligencie, ako predpovedá Kurzweil, našou záchranou pred demografickým a ekonomickým úpadkom, alebo či bude znamenať koniec ľudskej éry, ako ju poznáme. Odpoveď nepoznáme, no konvergencia týchto trendov sa už deje.
Zdroj: popularmechanics.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
