Spolupráca mravcov popiera ľudskú logiku a v tímovej práci sú efektívnejší

Určite ste to zažili: čím viac ľudí sa zapojí do skupinového projektu, tým sa zdá, že práca viazne a efektivita klesá. Tento jav, známy ako Ringelmannov efekt, popísal už pred viac ako storočím francúzsky inžinier Max Ringelmann, keď zistil, že pri spoločnom ťahaní lana klesá priemerný výkon každého jednotlivca. Príčiny sú dve: problémy s koordináciou a fenomén nazývaný "sociálne leňošenie", teda tendencia vynakladať menšie úsilie, keď sa zodpovednosť rozdelí medzi viacerých ľudí.  

Existuje však tvor, ktorý túto ľudskú logiku stavia na hlavu a dokazuje, že viac rúk môže znamenať nielen ľahšiu, ale aj efektívnejšiu prácu. Mravec tkáč (Oecophylla smaragdina), žijúci v korunách stromov v Afrike, Ázii a Austrálii, je majstrom kolektívnej akcie. Tieto mravce sú známe tým, že si stavajú hniezda tak, že spájajú živé listy a lepia ich k sebe hodvábom, ktorý produkujú ich larvy.

V nedávnom experimente vedci sledovali, akú silu dokážu tieto mravce vyvinúť pri ťahaní umelého listu napojeného na silomer. Výsledky boli ohromujúce a úplne opačné, než by predpovedal Ringelmannov efekt. S rastúcim počtom mravcov v tíme nielenže rástla celková sila, ale zvyšovala sa aj sila pripadajúca na jedného mravca, v niektorých prípadoch takmer na dvojnásobok.

Tieto mravce tak dosahujú stav nazývaný "superefektivita", čím prekonávajú nielen ľudí, ale aj iné druhy mravcov, ako sú ohnivé mravce, u ktorých bol Ringelmannov efekt pozorovaný. Tajomstvo ich úspechu nespočíva v lepšej motivácii či komunikácii, ale v geniálne jednoduchej fyzike. Vedci tento mechanizmus nazvali "silová rohatka" (force ratchet).

Ukázalo sa, že najslabším článkom pri ťahaní nie je sila spojenia medzi mravcami, ale ich priľnavosť k povrchu; osamotený mravec je limitovaný tým, aby sa nepošmykol. Mravce tento problém vyriešili dokonalou deľbou práce. Mravce v zadnej časti reťaze sa natiahnu a fungujú ako pasívne kotvy, čím maximalizujú kontakt s povrchom a zabraňujú preklzávaniu celej skupiny.

To umožňuje mravcom v prednej časti reťaze, ktoré sú v aktívnejšej, prikrčenej polohe, aby sa sústredili výlučne na ťahanie a vyvinuli oveľa väčšiu silu, než by dokázali samostatne. Celá reťaz sa tak mení na živý stroj, ktorý efektívne prenáša a uchováva silu, čím zabraňuje spätnému sklzu a maximalizuje výkon. Tento objav má ďalekosiahle dôsledky pre oblasť robotiky.

Súčasné tímy robotov sú často neefektívne a trpia vlastnou verziou Ringelmannovho efektu; ich spoločný výkon je len súčtom individuálnych síl, nie ich násobkom. Stratégia mravcov tkáčov však ukazuje nový smer. Naprogramovanie robotov tak, aby napodobňovali "silovú rohatku" a dynamicky si rozdeľovali úlohy na "kotvy" a "ťahačov", by mohlo viesť k vytvoreniu autonómnych systémov, ktoré sú skutočne viac než len súčtom ich častí. 

 Zdroj: theconversation.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}