Koniec neviditeľnosti: nové čínske radary vraj dokážu odhaliť aj stíhačky s technológiou „stealth“
KĽÚČOVÉ ZISTENIA:
-
Čína tvrdí, že vyvíja viacero technológií na detekciu stealth lietadiel.
-
Medzi metódy patrí kvantový radar
-
Najnovšie tvrdenie zahŕňa aj pasívne sledovanie pomocou sietí ako Starlink.
Americké "neviditeľné" lietadlá, ako sú F-22 Raptor a F-35, sú základom vojenskej dominancie Západu. Ich schopnosť vyhnúť sa detekcii radarom, známa ako "stealth", je ich najväčšou výhodou, ktorá ospravedlňuje ich extrémne vysokú cenu. Séria znepokojivých tvrdení z Číny však naznačuje, že éra tejto neviditeľnosti sa možno chýli ku koncu.
Nejde pritom o jednu zázračnú technológiu. Čína, zdá sa, buduje viacvrstvovú sieť detekčných systémov, ktorá sa snaží poraziť "stealth" technológiu. Prvou a najkonvenčnejšou vrstvou je optické sledovanie a nízkofrekvenčné radary.
Čína už v roku 2022 demonštrovala, že jej komerčný satelit Jilin-1 dokázal odfotografovať a sledovať manévrujúcu stíhačku F-22. Okrem toho Peking dlhodobo tvrdí, že zdokonaľuje radary na báze "metrových vĺn", teda nízkofrekvenčné systémy. "Stealth" dizajn je totiž optimalizovaný na vyhýbanie sa vysokofrekvenčným (mikrovlnným) radarom, ale proti vlnám s dlhou vlnovou dĺžkou je menej účinný.
Slabinou týchto radarov však zostáva, že hoci dokážu lietadlo odhaliť, zvyčajne nie sú dostatočne presné na to, aby naň dokázali naviesť raketu. Exotickejšou, druhou vrstvou, je údajný vývoj "kvantového radaru". Podľa správ čínske výskumné centrum v provincii Anhui začalo masovú výrobu ultra-citlivých detektorov jednotlivých fotónov.
Teória hovorí, že takýto radar by vysielal fotóny, a akýkoľvek kontakt s lietadlom by zmenil ich kvantový stav, čo je jav, ktorý "stealth" technológia nedokáže skryť ani zamaskovať. Najnovšie a možno najznepokojivejšie tvrdenie sa však týka tretej vrstvy: pasívnej detekcie pomocou komerčných satelitných sietí. Čínski vedci tvrdia, že dokážu monitorovať hustú sieť signálov medzi tisíckami satelitov, ako je napríklad Starlink od SpaceX, a ich pozemnými stanicami.
Keď "neviditeľné" lietadlo preletí týmto hustým poľom signálov, jeho tvar a materiály pohlcujúce radarové vlny spôsobia merateľné rušenie alebo "tieň". Paradoxne, vlastnosti, ktoré robia lietadlo neviditeľným pre aktívny radar, ho robia lepšie viditeľným v tejto pasívnej sieti. Výhoda tohto systému je obrovská: je pasívny, čo znamená, že nič nevysiela a pilot lietadla ani len nevie, že je sledovaný.
Okrem toho tento systém využíva už existujúcu, hustú komerčnú infraštruktúru, ktorú Čína nemusí budovať. Podľa správ bola táto metóda experimentálne testovaná pomocou komerčného dronu, ktorý mal mať podobný radarový odraz ako stíhačka piatej generácie. Zostáva však kľúčová otázka, či ide o skutočný prielom alebo len o psychologickú vojnu.
Väčšina týchto tvrdení pochádza z čínskych štátom kontrolovaných médií a nebola nezávisle overená. Zverejňovaním týchto, hoci možno len teoretických, prielomov Čína núti Spojené štáty a ich spojencov, aby brali hrozbu vážne. To ich núti míňať miliardy dolárov na protiopatrenia alebo na urýchlenie vývoja lietadiel šiestej generácie, aj keby čínska technológia ešte nebola plne funkčná.
PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Ak je čo i len časť týchto tvrdení pravdivá, mení to rovnováhu vojenských síl. Najmä stratégia pasívneho sledovania pomocou komerčnej infraštruktúry by mohla znamenať, že drahé "neviditeľné" lietadlá sú v skutočnosti zraniteľnejšie, ako si Západ pripúšťa.
Foto: interestingengineering.com foto: depositphotos.com