Ktoré krajiny sú najinteligentnejšie? Prekvapivý rebríček a jeho kritériá

Nedávny rebríček sa pokúsil odpovedať na túto otázku na základe krajín, ktoré "konzistentne vedú rebríčky v oblasti vzdelávania, výskumu a intelektuálnych úspechov". Na čele tohto zoznamu sa umiestnili Japonsko, Taiwan a Singapur, pričom každá krajina dosiahla pôsobivé priemerné skóre IQ.  

Kritériá použité na určenie "inteligencie" krajín sú komplexné a zahŕňajú viacero faktorov:

• Kvalita a dostupnosť vzdelávania: Hodnotí sa úroveň vzdelávacieho systému od základných škôl až po univerzity.
• Objem a vplyv výskumu: Posudzuje sa množstvo a kvalita vedeckého výskumu produkovaného v krajine, ako aj jeho globálny dopad.
• Celkový intelektuálny úspech: Širšia kategória, ktorá zohľadňuje rôzne formy intelektuálneho prínosu.
• Výsledky štandardizovaných testov: Napríklad výsledky študentov v medzinárodných testoch ako PISA.
• Hodnotenie univerzít a akademická excelentnosť: Postavenie univerzít v globálnych rebríčkoch.
• Počet patentových prihlášok: Ukazovateľ inovačnej kapacity a technologického pokroku.
• Počet nositeľov Nobelových cien: Odraz vedeckých prelomov a významných objavov.

Priemerné skóre IQ pre populáciu každej krajiny je zahrnuté v rebríčku, hoci konkrétne podkladové štúdie, ktoré by tieto skóre podrobne rozoberali, nie sú v pôvodnom zdroji explicitne citované.  

Tabuľka: Najinteligentnejšie krajiny sveta (Top 30) 

Konzistentne vysoká výkonnosť východoázijských krajín (Japonsko, Taiwan, Singapur, Hongkong, Čína, Južná Kórea) v týchto rebríčkoch, založená na metrikách ako štandardizované testy, vzdelávanie a výskum, naznačuje, že "inteligencia" definovaná v tomto kontexte je silne ovplyvnená kultúrnymi hodnotami a systémovými faktormi.

To zahŕňa silný spoločenský dôraz na vzdelávanie, prísne akademické osnovy, významné investície do výskumu a vývoja a potenciálne dlhé hodiny štúdia. Intelektuálny výstup národa nie je teda len funkciou vrodenej individuálnej inteligencie, ale je významne formovaný jeho vzdelávacou infraštruktúrou, kultúrnymi prioritami a hospodárskymi politikami. Posúva to zameranie z vrodenej schopnosti na environmentálne kultivovanie intelektu. 

Zatiaľ čo kvantifikovateľné metriky ako IQ, výsledky testov a patentové prihlášky poskytujú merateľný základ pre tieto rebríčky, inherentne definujú "inteligenciu" v špecifickom, často akademickom alebo vedeckom rámci. To vyvoláva dôležité otázky o tom, ktoré aspekty inteligencie (napr. emocionálna inteligencia, kreativita, praktické riešenie problémov, umelecký talent)  nie sú týmito kritériami zachytené.

Spoliehanie sa výlučne na takéto rebríčky riskuje prílišné zjednodušenie mnohostrannosti ľudskej inteligencie a nemusí plne odrážať celkovú intelektuálnu kapacitu národa alebo jeho spoločenskú pohodu. Existuje jasná korelácia medzi vysokými umiestneniami v rebríčku a ekonomickým rozvojom či technologickým pokrokom, čo naznačuje, že investície do vzdelávania a výskumu sú kľúčovým motorom národnej prosperity.  

Zdroj: boredpanda.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}