Ktoré profesie prežijú apokalypsu umelej inteligencie? Tu je 10 povolaní, ktoré sú v bezpečí
Vzostup nástrojov umelej inteligencie, ako je ChatGPT, vyvolal vlnu obáv o budúcnosť ľudskej práce. Mnohí sa pýtajú, či ich profesia nezanikne pod náporom automatizácie. Odpoveď, podľa viacerých analýz, je áno, niektoré pracovné miesta sú skutočne v bezpečí, no dôvody nespočívajú v technickej zložitosti, ale v jedinečne ľudských schopnostiach, ktoré stroje nedokážu napodobniť.
Medzi profesie odolné voči AI patria tie, ktoré sú postavené na ľudskom kontakte a empatii. Kouči v oblasti wellness a emocionálnej inteligencie, ako aj terapeuti využívajúci umenie, sú nenahraditeľní, pretože umelá inteligencia síce dokáže spracovať dáta, ale nedokáže poskytnúť skutočnú empatiu, budovať dôveru a emocionálnu podporu, ktoré sú pre tieto povolania kľúčové. Dôkazom je aj fakt, že empatický prístup lekára môže zvýšiť spokojnosť pacienta až o 52 %.
Ďalšou chránenou oblasťou je kreativita a inovácia. Inovátori v oblasti udržateľnej energie či špecialisti na kreativitu prinášajú nové nápady, ktoré pramenia z ľudskej predstavivosti a skúseností. AI dokáže generovať obsah na základe existujúcich dát, ale skutočné prelomové myšlienky, ktoré podľa generálnych riaditeľov firiem predstavujú najdôležitejšiu zručnosť budúcnosti, zostávajú doménou človeka.
Zložité riešenie problémov a strategické myslenie sú ďalšími baštami ľudskej práce. Dátoví interpréti, osobní finanční poradcovia a experti na kybernetickú bezpečnosť musia interpretovať komplexné informácie, chápať ľudské motivácie a robiť strategické rozhodnutia pod tlakom. Až 84 % Američanov viac dôveruje ľudskému finančnému poradcovi než robotovi, čo podčiarkuje dôležitosť ľudského úsudku.
Nakoniec, fyzická zručnosť a schopnosť prispôsobiť sa nepredvídateľným situáciám na mieste chránia remeselníkov, ako sú elektrikári a inštalatéri. AI a robotika majú stále problémy v neštruktúrovaných prostrediach, kde je potrebné riešiť nečakané fyzické problémy. Riziko automatizácie pre elektrikárov sa odhaduje len na 7 %. Kľúčový rozdiel spočíva v tom, či umelá inteligencia prácu automatizuje (nahrádza človeka) alebo rozširuje (pomáha človeku).
Úlohy, ktoré sú rutinné a riadené procesmi, sú najzraniteľnejšie, čo je dôvod, prečo klesá počet pracovných miest na základných pozíciách v technológiách a zákazníckej podpore. Naopak, povolania, kde AI slúži ako mocný nástroj v rukách experta, sú nielen bezpečné, ale ich hodnota pravdepodobne porastie. Najväčším nebezpečenstvom umelej inteligencie pre trh práce nie je masová nezamestnanosť skúsených profesionálov, ale erózia pracovných miest pre začiatočníkov.
Stanfordský výskum ukázal pokles zamestnanosti o 13 % u pracovníkov vo veku 22-25 rokov na pozíciách vystavených AI, zatiaľ čo ich skúsenejší kolegovia neboli ovplyvnení. Tieto základné pozície sú tradičným tréningovým priestorom pre budúcich expertov. Ak tieto miesta zmiznú, spoločnosti budú v budúcnosti čeliť vážnemu nedostatku talentov, keď dnešní seniorní zamestnanci odídu do dôchodku.
Vzniká tak „paradox potrubia“: zatiaľ čo dopyt po seniorských zručnostiach zostáva, cesta k ich získaniu sa uzatvára. Budúcnosť teda nepatrí len tým, ktorí sa naučia programovať, ale predovšetkým tým, ktorí si osvoja kľúčové ľudské schopnosti, ako sú kreativita, kritické myslenie a emocionálna inteligencia, aby mohli AI využívať ako nástroj, nie byť ňou nahradení.
Zdroj: fodmapeveryday.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
