Kvantová myseľ: experimenty naznačujú, že vedomie vzniká v obaloch nervových vlákien

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Myelínové obaly môžu fungovať ako valcové dutiny pre fotóny.

• Experimenty s MRI odhalili neklasické signály podobné tlkotu srdca.

• Vibrácie C-H väzieb zrejme generujú kvantovo previazané páry.

Jednou z najväčších a najdlhšie trvajúcich záhad modernej vedy zostáva pôvod ľudského vedomia. Tradičná neuroveda ho desaťročia vníma a modeluje ako vedľajší produkt komplexných elektrochemických signálov medzi miliardami neurónov.

Nová, fascinujúca vlna výskumov z prestížnych inštitúcií v Číne a Európe však prináša radikálnu hypotézu, ktorá by mohla prepísať učebnice. Náš mozog môže v skutočnosti fungovať ako biologický kvantový počítač a vedomie môže byť výsledkom subatomárnych procesov.

Fyzici a biológovia začínajú spoločne nachádzať dôkazy o tom, že v našich hlavách prebiehajú javy, ktoré by podľa klasickej biológie nemali byť v teplom a vlhkom prostredí mozgu možné. Výskumníci zo Šanghajskej univerzity prišli s prelomovým matematickým modelom, ktorý sa zameriava na myelín. Ide o tukovú vrstvu, ktorá obaľuje nervové vlákna (axóny) a doteraz sa považovala len za pasívnu izoláciu urýchľujúcu prenos elektrických signálov.

Nová štúdia však naznačuje, že valcová štruktúra myelínového obalu môže fungovať ako fotonická dutina, podobná tým, ktoré sa používajú v laseroch. V tomto mikroskopickom priestore by mohli vznikať páry kvantovo previazaných fotónov prostredníctvom vibračných módov väzieb uhlíka a vodíka (C-H). Tento jav je známy z kvantovej optiky, no jeho prítomnosť v živom tkanive je šokujúca.

Ak by sa táto hypotéza potvrdila, vysvetľovalo by to jeden z hlavných problémov neurovedy – problém synchronizácie. Vedomie vyžaduje okamžitú synchronizáciu miliónov neurónov v rôznych, vzdialených častiach mozgu. Ak by neuróny dokázali využívať tieto zdroje kvantového previazania, informácie by sa v mozgu mohli prenášať rýchlosťou a spôsobom, ktorý ďaleko presahuje možnosti klasických synaptických spojení.

Na druhej strane zemegule, v Trinity College v Dubline, vedci vykonali sériu experimentov, ktoré túto teóriu podporujú z úplne iného uhla. Použili špeciálne upravenú magnetickú rezonanciu (MRI) na hľadanie stôp kvantového previazania priamo v ľudskom mozgu.

Ich hypotéza vychádzala z predpokladu, že ak vedomie súvisí s kvantovými procesmi, mali by byť pozorovateľné interakcie medzi spinmi protónov v mozgovej tekutine. Výsledky týchto experimentov boli prekvapivé. Prístroje zachytili signály pripomínajúce "tlkot srdca", ktoré vznikli v mozgu a boli detegovateľné len vtedy, keď boli splnené podmienky pre kvantové previazanie.

Keď sa tieto špecifické podmienky zrušili, signál okamžite zmizol. Vedci interpretujú tieto dáta ako silnú indikáciu, že mozgové funkcie využívajú neklasické, pravdepodobne kvantové mechanizmy. Hoci ide zatiaľ o nepriamy dôkaz, je to prvýkrát, čo sa podarilo experimentálne zachytiť stopu, ktorá by mohla spájať fyziológiu mozgu s kvantovou gravitáciou a previazaním.

Do diskusie vstupuje aj odvážna teória profesorky Marie Strømme z univerzity v Uppsale. Jej model ide ešte ďalej a navrhuje, že vedomie nie je produktom hmoty, ale fundamentálnym poľom vesmíru. Podľa tejto teórie existuje vedomie na rovnakej úrovni ako elektromagnetické pole alebo gravitácia.

Hmota, čas a priestor by v tomto modeli boli až sekundárnymi prejavmi, ktoré "vykryštalizovali" z tohto primárneho poľa vedomia. Táto teória by mohla poskytnúť potrebný matematický rámec pre pochopenie fenoménov, ktoré súčasná veda nedokáže vysvetliť. Napríklad to, prečo sa vedomie zdá byť tak oddelené od fyzického tela a prečo ho nedokážeme nájsť ani tou najpodrobnejšou pitvou mozgu.

Spojenie týchto troch smerov výskumu – šanghajského modelu myelínu, dublinských MRI experimentov a uppsalskej teórie poľa – naznačuje blížiacu sa paradigmatickú zmenu. Ak sa ukáže, že náš mozog skutočne využíva kvantové previazanie na spracovanie informácií, bude to mať obrovské dôsledky pre umelú inteligenciu. Súčasné neurónové siete sú totiž založené na klasických modeloch a možno im chýba práve táto "kvantová iskra".

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Pochopenie kvantovej podstaty mozgu môže revolučne zmeniť liečbu neurologických chorôb a vývoj skutočnej umelej inteligencie.

^{Zdroj: tcd.ie foto: depositphotos.com}