Linux: Nový život pre starší počítač

Mnoho ľudí má doma notebook, ktorý na novších verziách Windows funguje citeľne pomaly. Horšia správa je, že podpora pre Windows 10 sa oficiálne skončí 14. októbra 2025. Po tomto dátume už Microsoft nebude poskytovať bezpečnostné aktualizácie, opravy chýb alebo technickú podporu pre tento systém.

Mnoho starších notebookov končí v zásuvke alebo v elektroodpade len preto, že už nezvládajú nové verzie Windows. Pritom často nejde o hardvér, ktorý by bol úplne nepoužiteľný – problémom je skôr náročnosť moderných operačných systémov. Linux môže byť riešením, ktoré takému zariadeniu vráti plnú funkčnosť.

Nižšie hardvérové nároky

Na Windows 11 môžete upgradovať, len ak hardvér vášho počítača spĺňa požiadavky pre tento operačný systém vrátane hardvérového modulu TPM (Trusted Platform Module) verzie 2.0. Navyše Windows 11 má oproti starším verziám výrazne vyššie hardvérové nároky, minimum je 4 GB RAM, v praxi však na plynulý chod potrebuje aspoň 8 GB RAM a disk SSD. Na pozadí totiž beží veľa systémových služieb a procesov, ktoré starší hardvér viac zaťažujú. Pre starší notebook aj v prípade, že spĺňa minimálne hardvérové požiadavky, to znamená pomalší štart systému, vyššiu spotrebu pamäte a výkonu procesora, a teda aj kratšiu výdrž batérie. Riešením môže byť inštalovanie Linuxu. 

Linux má desiatky distribúcií (napr. Ubuntu, Linux Mint, Fedora, Debian), ktoré sú optimalizované aj na staršie počítače. Linux je známy svojou nenáročnosťou na hardvér: dokáže fungovať aj na notebookoch s niekoľkoročnou históriou, kde najnovšie verzie Windows už výrazne strácajú dych. Zatiaľ čo Windows 10 či 11 požadujú minimálne 4 GB RAM, procesory s podporou moderných inštrukcií a diskové úložisko v desiatkach gigabajtov, linuxové distribúcie ako Xubuntu, Lubuntu či Linux Mint si vystačia s 1 GB RAM a niekoľkými gigabajtmi voľného priestoru – a pritom poskytujú svižnú reakciu aj na starších strojoch.

Porovnanie výkonu je v prospech Linuxu najmä v situáciách, kde notebook slúži na základné úlohy: surfovanie na internete, prácu s dokumentmi, e-mailovú komunikáciu alebo sledovanie videa. Systémové prostriedky nie sú zahltené zbytočným softvérom na pozadí, aktualizácie sa vykonávajú rýchlo a bez nutnosti čakať na reštartovanie či dlhé inštalačné cykly. Bežný používateľ ocení intuitívne prostredie, ktoré si môže prispôsobiť vlastným potrebám – a to bez licenčných poplatkov či obmedzení.

Prechod na Linux

Prechod nie je komplikovaný. Aj keď tento operačný systém pôsobí viac technicky, na bežné úlohy je prekvapivo jednoduchý. Väčšina distribúcií poskytuje moderné grafické rozhranie s jednoduchou inštaláciou aplikácií cez softvérové centrum.

Pre niektorých používateľov môže byť problém, že používateľské prostredie Linuxu je odlišné od Windows. Odlišná je aj štruktúra súborov či inštalácia softvéru cez balíčkové manažéry. Našťastie väčšina distribúcií Linuxu má obchod s aplikáciami (Ubuntu Software, Linux Mint Software Manager...), takže podobne ako v Microsoft Store vo Windows sa aplikácie inštalujú jediným kliknutím. V Linuxe sú k dispozícii populárne webové prehliadače Firefox, Chromium alebo Google Chrome, komunikačné aplikácie Zoom, Signal, Telegram či Discord. Sociálne siete sú dostupné cez webové rozhranie alebo desktopové klienty.

Niektoré populárne aplikácie, ako Adobe Photoshop alebo Microsoft Office, nemajú natívne verzie pre Linux. Hoci existujú alternatívy, prechod na ne môže byť náročný. Nám sa osvedčila distribúcia Ubuntu a kancelársky balík LibreOffice, ktorý ponúka alternatívy k Wordu, Excelu a PowerPointu a dokáže pracovať s formátmi dokumentov MS Office, prípadne Google Docs ako cloudová alternatíva, ktorá funguje na akomkoľvek operačnom systéme. Ako klient elektronickej pošty sa používa Thunderbird. Pokročilý grafický editor GIMP rovnako ako Shotwell ponúka množstvo funkcií podobných Photoshopu. Dropbox a Google Drive fungujú aj na Linuxe, pričom synchronizáciu zabezpečia aplikácie tretích strán. Na prehrávanie multimédií sa nám osvedčil populárny prehrávač VLC.

Výhody a nevýhody

Linux je zadarmo, má nižšie hardvérové nároky, čo v praxi znamená rýchlejšiu reakciu systému. Výhodné sú aj rýchlejšie aktualizácie bez nutnosti reštartovať počítač. Aplikácie pre Linux sú väčšinou zadarmo. Linux ponúka aj bezpečnostné výhody: má nižšiu mieru hrozieb z vírusov a škodlivého softvéru. Samozrejme, s prechodom na Linux súvisia aj určité problémy, väčšinou však riešiteľné. Niektoré špecializované aplikácie Windows nemajú plnohodnotnú náhradu. Ide hlavne o profesionálny grafický, CAD alebo účtovnícky softvér. Hry fungujú obmedzene, ale platforma Steam už podporuje veľa titulov cez Proton.

Postup inštalácie

Jednoduchosť inštalácie najlepšie demonštrujeme tak, že postup zhrnieme do niekoľkých jednoduchých bodov:

• Zálohujte si dáta – fotky, dokumenty, projekty.
• Stiahnite si obraz linuxovej distribúcie, napríklad Ubuntu alebo Linux Mint, z oficiálneho zdroja.
• Pomocou free nástroja BalenaEtcher vytvor­te bootovateľný USB kľúč.
• Nabootujte notebook z USB a najskôr si Linux vyskúšajte v Live režime.
• Ak vám distribúcia vyhovuje, spustite inštaláciu. Môžete ho nainštalovať vedľa Windows (dual-boot) alebo úplne nahradiť Windows.

Porovnanie Windows 11 vs. Ubuntu 22.04 na staršom notebooku vyrobenom v roku 2014

Resumé

Na bežné použitie je Linux na staršom ­notebooku rýchlejší, stabilnejší a úspornejší než Windows 11. Ak nepotrebujete špecifický softvér Windows, poskytne vášmu počítaču ďalšie roky života bez nutnosti investície do hardvéru. Stačí trochu času na oboznámenie a výsledkom bude rýchlejší, stabilnejší a bezpečnejší počítač, pripravený na každodenné výzvy.