Internet zo stratosféry: Solárne drony a vzducholode môžu lacno a rýchlo pripojiť miliardy ľudí

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Platformy v stratosfére pripoja miliardy ľudí bez pozemných veží.

• Lietadlo Zephyr vydržalo vo vzduchu rekordných 67 dní.

• Komerčné testy začínajú v roku 2026 v Japonsku.

Rok 2026 sľubuje byť prelomovým pre technológiu stratosférického internetu, známu pod skratkou HAPS (High-Altitude Platform Stations). Po rokoch vývoja a neúspechu projektu Google Loon sa do popredia dostávajú nové, technologicky vyspelejšie riešenia. Spoločnosti ako Aalto HAPS a Sceye plánujú spustiť testovacie prevádzky, ktoré by mohli priniesť pripojenie pre 2,2 miliardy ľudí, ktorí sú ešte stále offline.

Hlavným rozdielom oproti minulosti je prechod od unášaných balónov k riaditeľným platformám. Spoločnosť Aalto HAPS, dcérska firma Airbusu, vsadila na ultraľahké bezpilotné lietadlo Zephyr. Tento stroj s rozpätím krídel porovnateľným s dopravným lietadlom váži menej ako 75 kilogramov a je poháňaný výlučne solárnou energiou.

Zephyr už prepísal letecké dejiny, keď v roku 2025 stanovil nový svetový rekord v dĺžke nepretržitého letu. V stratosfére vydržal operovať neuveriteľných 67 dní bez pristátia. Tento výkon potvrdil, že solárne lietadlá dokážu prekonať kritický problém noci, kedy musia energiu uloženú v batériách využívať na udržanie letovej hladiny a prevádzku systémov.

Druhým významným hráčom je spoločnosť Sceye, ktorá s podporou investícií od SoftBank vyvíja pokročilé vzducholode. Tieto stroje využívajú hélium na vztlak a solárnu energiu na pohon a udržiavanie pozície. Schopnosť "stáť na mieste" (station-keeping) proti silným stratosférickým vetrom je kľúčová pre poskytovanie stabilného internetového pripojenia nad konkrétnym územím.

Japonsko sa stáva prvým veľkým testovacím poľom pre tieto technológie. Hornatý terén krajiny a množstvo odľahlých ostrovov robia z budovania tradičnej pozemnej infraštruktúry extrémne nákladnú záležitosť. Stratosférické platformy fungujúce ako "veže v oblakoch" ponúkajú elegantné riešenie s obrovským pokrytím a nižšou latenciou než satelity.

Zdroj foto: AALTO

Aalto HAPS plánuje v roku 2026 spustiť komerčné služby v spolupráci s konzorciom, ktoré zahŕňa japonského operátora NTT DOCOMO a spoločnosť Space Compass. Cieľom je integrovať tieto lietadlá do existujúcej mobilnej siete a poskytnúť pripojenie priamo do bežných smartfónov. To by znamenalo revolúciu v pokrytí bez potreby špeciálnych antén na zemi.

Sceye plánuje spustiť svoje pred-komerčné služby v Japonsku v rovnakom čase. Ich vzducholode budú slúžiť nielen na telekomunikácie, ale aj na monitorovanie Zeme v reálnom čase. Vďaka svojej pozícii v stratosfére môžu efektívne detegovať lesné požiare alebo úniky metánu, čo pridáva technológii dôležitý environmentálny rozmer.

Výzvou pre obe technológie zostáva dlhodobá odolnosť v drsnom prostredí stratosféry. Teploty tu klesajú pod mínus 80 stupňov Celzia a intenzívne UV žiarenie degraduje materiály. Úspešné zvládnutie týchto podmienok počas rekordných letov však naznačuje, že inžinieri našli riešenia pre materiálovú trvanlivosť.

Ak sa testy v roku 2026 ukážu ako úspešné, HAPS sa stanú treťou vrstvou globálnej konektivity, ktorá doplní pozemné siete a satelity. Táto technológia má potenciál nielen pripojiť nepripojených, ale aj poskytnúť kritickú zálohu v prípade prírodných katastrof, keď pozemná infraštruktúra zlyhá.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Stratosférické stanice môžu lacno a rýchlo pripojiť miliardy ľudí v ťažko dostupných oblastiach sveta.

^{Zdroj: technologyreview.com foto: SCEYE}

Zobrazit Galériu