Ukrajina nasadila do boja vodíkový dron s extrémnou výdržou

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Vodíkový pohon predlžuje let na viac ako 12 hodín.

• Nízka tepelná stopa sťažuje detekciu nepriateľom.

• Technológia prešla z laboratórií priamo do ostrej vojny.

Ukrajinské ozbrojené sily zaznamenali svetové prvenstvo nasadením vodíkového dronu do aktívnej bojovej zóny. Ide o upravenú verziu bezpilotného lietadla Raybird od spoločnosti Skyeton, ktorá využíva vodíkové palivové články namiesto konvenčných batérií alebo spaľovacích motorov.

Tento technologický skok rieši jeden z najväčších limitov malých dronov, ktorým je krátka výdrž vo vzduchu. Zatiaľ čo bežné batériové drony vydržia lietať desiatky minút, vodíkový Raybird dokáže operovať viac ako 12 hodín. Táto extrémna vytrvalosť je kľúčová pre hĺbkový prieskum a monitorovanie rozsiahlych území bez nutnosti častého návratu na základňu.

Zdroj foto: Skyeton

Dron má rozpätie krídel takmer 5 metrov a vzletovú hmotnosť 23 kilogramov. Princíp pohonu je založený na elektrochemickej reakcii vodíka a kyslíka v palivovom článku. Táto reakcia generuje elektrickú energiu, ktorá napája elektromotor a palubnú elektroniku.

Jediným odpadovým produktom tohto procesu je čistá vodná para, čo prináša na bojisku nečakanú taktickú výhodu. Vodíkový pohon je totiž extrémne tichý a má minimálnu tepelnú stopu. Spaľovacie motory sú hlučné a produkujú veľa tepla, ktoré je ľahko viditeľné pre infračervené kamery a navádzacie systémy rakiet.

Raybird je vďaka "studenej" prevádzke palivových článkov pre termovíziu takmer neviditeľný. Absencia vibrácií je ďalším benefitom, ktorý zvyšuje kvalitu prieskumných dát. Vibrácie zo spaľovacích motorov často znižujú ostrosť obrazu z kamier s vysokým rozlíšením, najmä pri veľkom priblížení.

Stabilný elektrický pohon vodíkového dronu umožňuje získať krištáľovo čisté zábery aj z veľkých výšok. Logistika vodíka v poľných podmienkach bola dlho považovaná za prekážku, no moderné riešenia ju prekonali. Dron využíva vymeniteľné kartuše alebo sa plní priamo na mieste pomocou prenosných generátorov.

Tieto generátory dokážu vyrábať vodík elektrolýzou vody, čo zjednodušuje zásobovanie v odľahlých oblastiach. Dron je schopný dosiahnuť výšku až 5 500 metrov a cestovnú rýchlosť 110 kilometrov za hodinu. To mu umožňuje operovať mimo dosahu bežných ručných protilietadlových zbraní a rušičiek.

Zdroj foto: Skyeton

Užitočné zaťaženie 10 kilogramov postačuje na nesenie pokročilých senzorov, radarov so syntetickou apertúrou alebo komunikačných relé. Vývojári museli prekonať inžinierske výzvy spojené s objemom vodíkových nádrží. Vodík má síce vysokú energetickú hustotu na kilogram, ale nízku na objem, čo si vyžiadalo úpravu trupu lietadla.

Výsledný stroj však kombinuje spoľahlivosť elektromotora s doletom, ktorý bol donedávna doménou len veľkých spaľovacích strojov. Skúsenosti z ukrajinského bojiska budú neoceniteľné pre ďalší vývoj tejto technológie. Ukazuje sa, že vodík nie je len ekologickou alternatívou pre civilné letectvo, ale aj silným nástrojom v modernej vojne.

Schopnosť dlhodobého tichého pozorovania mení pravidlá hry v prieskume a korekcii delostreleckej paľby. Úspech Raybirdu pravdepodobne urýchli adopciu vodíkových technológií aj v iných armádach sveta. Kombinácia tichosti, výdrže a nízkej tepelnej stopy je presne to, čo moderné ozbrojené sily hľadajú.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ:

Dlhá výdrž a neviditeľnosť pre termovíziu poskytujú rozhodujúcu výhodu v modernom prieskume.

^{Zdroj: newatlas.com foto: Skyeton}

Zobrazit Galériu