Metašošovky s tekutým kryštálom ponúkajú elektricky nastaviteľný zoom

0

Vedci z Fakulty aplikovanej a inžinierskej fyziky na Cornellovej univerzite a Pokročilého technologického inštitútu spoločnosti Samsung vytvorili šošovku z metamateriálu, ktorú možno zamerať pomocou napätia namiesto mechanického pohybu jej komponentov. Ide o dôkaz koncepcie, ktorý otvára bránu ku kompaktným varifokálnym šošovkám na možné použitie v mnohých aplikáciách, ako sú satelity, teleskopy a mikroskopy, ktoré tradične zameriavajú svetlo pomocou zakrivených šošoviek nastavovaných pomocou mechanických častí.

V niektorých prípadoch použitia však nie je presun tradičných sklených alebo plastových šošoviek na zmenu ohniskovej vzdialenosti praktický. Metašošovky sú ploché polia nananoantén alebo rezonátorov s hrúbkou menej ako mikrón, ktoré slúžia ako zaostrovacie zariadenia. Štúdia podrobne opisujúca výskum bola uverejnená v časopise Americkej chemickej spoločnosti Nano Letters.

Predplatné NEXTECH 2021

Doteraz, keď bola metašošovka vyrobená, bolo ťažké meniť jej ohniskovú vzdialenosť. Inovácia spočíva v spojení metašošoviek s technológiou tekutých kryštálov s cieľom prispôsobiť lokálnu fázovú reakciu metašošoviek.  To vedcom umožnilo kontrolovane meniť zaostrenie metašošoviek zmenou napätia aplikovaného na zariadenie. Výsledkom je ultratenká, elektricky nastaviteľná šošovka, ktorá je schopná kontinuálneho zväčšovania a posunu ohniskovej vzdialenosti až o 20 %.

Výskumníci zo Samsungu dúfajú, vyvinú technológiu na použitie v okuliaroch s rozšírenou realitou. Možné by však bolo aj využitie v satelitoch, kozmických sondách, dronoch, okuliaroch na nočné videnie, endoskopoch a ďalších aplikáciách, kde je prioritou úspora miesta a hmotnosti.

Vedci však vidia aj priestor na zlepšovanie šošovky. Tá zatiaľ funguje na jednej vlnovej dĺžke, červenej, ale bude oveľa užitočnejšia, keď dokáže pracovať v celom farebnom spektre. Výskumný tím z Cornellovej univerzity bude teraz vyvíjať varifokálnu verziu metašošovky s rôznymi vlnovými dĺžkami, pričom ako východiskový bod použije existujúcu platformu.

Zdroj: phys.org.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať