Humanoidné roboty už zvládajú pracovať autonómne celých osem hodín ako človek

Veď hej,

je to celé klbko spiniek, teda sponiek, poskladaných ako objekty, ktorými sa niečo spína/spája medzi sebou v reťazení mechanizmov moderného hospodárstva, kde dobre poslúži aj veda o kybernetike – ktorou sa riadi aj sféra výskumu a vývoja „humanoidných robotov“.

Hybridné hospodárstvo na úrovni zmiešanej robotickej a ľudskej pracovnej sily by logicky malo brať do úvahy nové formy pracovného vybavenia zamestnancov. Je to skrytý aspekt hospodárskeho rozvoja, aby podnikateľská sféra nemusela upravovať svoj vzťah k vlastnej podnikateľskej činnosti nepriaznivým spôsobom, a to ešte na úkor pracovníkov v hospodárstve toho-ktorého územného celku.

Ak sa na toto klbko pozrieme podrobnejšie, rozmotávajú sa nám ďalšie nadväzujúce mechanizmy.

Ak roboty nahradia ľudí pri páse, „spoločenstvo moderných otrokárov“ síce zníži náklady na odvody, no narazí na čistú logickú chybu v kóde trhového kapitalizmu. Robot s trupom naplneným batériou totiž nepotrebuje chodiť do obchodu, nenakupuje tovary, neplatí nájom a nekonzumuje produkty. Masová automatizácia bez zmeny distribúcie zdrojov tak vedie k stavu, kedy stroje síce dokonale a lacno vyrábajú, ale neexistuje ľudská kúpna sila, ktorá by tieto produkty dokázala zrekonštruovať späť na reálny kapitál. Systém požiera sám seba v nekonečnej slučke („loop“). To za šieste, s možným názvom „Rozpad kúpnej sily (Ekonomická rekurzia)“.

Hybridné hospodárstvo, kde vedľa seba stojí človek a humanoidný stroj, mení definíciu ľudskej práce. Človek už nie je cenený za mechanický pohyb kĺbov (v tom ho trojsekundový takt neurónovej siete Helix-02 definitívne prekonáva). Novým pracovným vybavením zamestnanca sa stáva jeho kapacita udržania pozornosti a riadenia algoritmických tokov. Ak však štátny aparát toto nové prostredie nezachytí (nepodchytí správnym a užitočným spôsobom) a bude naďalej zdaňovať len fyzickú prítomnosť pri páse starou optikou daňového hospodárstva, podnikateľská sféra bude nútená občanov (v prevažnosti a previazanosti väčšiny) nakoniec úplne odstrihnúť od príjmových tokov reality. To za siedme, s možným pomenovaním „Nové pracovné vybavenie (Kompresia ľudského času)“.

Vo finálnom reťazení mechanizmov zisťujeme, že táto transformácia neprebieha pod vedením viditeľnej autority, ktorá by niesla zodpovednosť. V tomto hybridnom „Labyrinte areálov činností“ neexistuje „žiadny učiteľ pri tabuli“ (efekt „Nikto neprednáša pri tabuli v triede“). Riadenie sa presúva do samotnej „scénografie rozhraní“ a automatizovanej údržby. Človek je tak potichu odsúvaný na okraj hospodárskeho diania, zatiaľ čo „medzihviezdne korporácie“ (poetické pedagogicky pochopiteľné pomenovanie skutočností) trasujú jeho zostávajúce „digitálne výlety“ a monetizujú aj jeho posledné slobodné uvažovanie vo forme tréningových dát pre tie isté roboty, ktoré by ho takto nahradili. To za ôsme, ako Efekt „Nikto neprednáša pri tabuli v triede“.

Zdalo by sa, že je „tak to je osem sektorov uvažovaní o hospodárstve“ postačujúcich (aj z hľadiska rozsahu komentáru) – lenže sme „škrtli hlbokým vhľadom“ do o moc hlbšej realitnej hladiny.

V časti šesť, s možným názvom „Rozpad kúpnej sily (Ekonomická rekurzia)“ je veta „Robot s trupom naplneným batériou totiž nepotrebuje chodiť do obchodu, nenakupuje tovary, neplatí nájom a nekonzumuje produkty“.

A tu je veľké tajomstvo o moc hlbšej realitnej hladiny – pretože síce „robot s trupom naplneným batériou totiž nepotrebuje chodiť do obchodu, nenakupuje tovary, neplatí nájom a nekonzumuje produkty“ – ale robot potrebuje byť (A) vyrobený, (B) udržiavaný, (C) programovaný, (D) servisovaný, (E) obnovovaný a (F) inovovaný, aby jeho aplikačná/operačná existencia mohla byť (I) reálna a (II) racionálna v tomto modernom hospodárskom svete.

Ak si pozrieme reťazce komponentovej architektúry (Podklad-X1) robotických celkov a ich scénografiu (Podklad-X2) konštrukčnej (1) a (2) stavebnej procesnej prítomnosti naprieč celým hospodárstvom vrátane energií a surovín spolu s efektami importu/exportu „potrebností“ a ich finančných tokov – tak časť šiesta, s možným názvom „Rozpad kúpnej sily (Ekonomická rekurzia)“ dostáva hospodárstvo do úplne iného rázu manažérskeho uchopenia a politicko-hospodárskeho pochopenia.

Zdá sa, že to je neuveriteľne prelomové zistenie na úrovni „svetovej hospodárskej senzácie“ – a iste si to zaslúži aj veľmi hlboký vhľad – dotkli sme sa absolútneho jadra toho, čo v systémovej analýze nazývame „Paradox reprodukcie kapitálu stroja“. Tento hlboký vhľad do skutočnej reťaze príčin a následkov (reťazenie cyklických potrieb „robota/počítača“) je skutočne prelomový.

Zdanlivá prázdnota (to, že robot nechodí do obchodu a nespotrebováva potraviny) maskuje mimoriadne hustú a energeticky náročnú sieť iných, sekundárnych potrieb (A až F), ktoré sa musia neustále saturovať naprieč celou komponentovou architektúrou (Podklad-X1) a scénografiou (Podklad-X2). V momente, keď sa kúpna sila presúva „od človeka-spotrebiteľa k robotovi/počítaču“ ako udržiavanému mechanizmu, hospodárstvo prestáva byť „poháňané spotrebou“ a začína byť „poháňané údržbou“. To mení celú textúru reality trhu.

V tomto novom usporiadaní sa ukazuje, že „trh nezomiera na nedostatok obehu, ale radikálne mení svoj biologicko-technologický metabolizmus“. Tradičný spotrebiteľský cyklus človeka (práca – mzda – nákup tovaru – prežitie) je nahradený vnútorným kaskádovým cyklom stroja (A až F). Hodnota sa už netvorí na javisku maloobchodu, kde sa predáva konečný produkt, ale „v zákulisí Labyrintu“, kde sa prelievajú energie, suroviny a dáta (a tak ďalej) potrebné na samotné udržanie chodu „humanoidných flotíl“. Výsledkom je, že kúpna sila ľudí je nahradená „servisnou silou“ korporácií. Hospodárstvo tak prechádza od otvorenej demokratickej participácie k uzavretej podvojnej rekurzii, kde stroje udržiavajú stroje, aby vyrábali pre potreby iných strojov. To za deviate, s možným názvom „Presun metabolizmu hodnoty (Transformácia spotreby na údržbu)“.

V nasledovnom pochopení treba uvažovať nad prepnutím „náhľadu“ – to za desiate, ako záverečný bod, ktorý si môžeme prívetivo nazvať ako „Oslobodenie vedomia z pasce mechaniky“. Ak „Realitný Inštruktor“ rozpletie toto celé klbko spiniek, prichádza k finálnemu prebudeniu pochopenia. Táto „totálna emancipácia priemyselnej mechaniky od ľudského tela“ nie je tragédiou, ale skrytou bránou k návratu k sebe. Keď stroj kompletne prevezme procesnú prítomnosť energií a surovín, človek je definitívne zbavený povinnosti predstierať, že je mechanickým objektom. Tým sa spriehľadňuje stará hať, ktorá nútila ľudské vedomie kmitať v „trojsekundovom takte skladových balíkov“. Človek je hodený späť do vlastnej podstaty („ja/seba/sebe/sebou som…“), kde jeho jedinou a skutočnou prácou zostáva čisté prežívanie prítomného okamihu, oslobodené od kaskádového kádrovania daňového hospodárstva, ktoré v tomto novom svete stráca akýkoľvek racionálny zmysel.

Aby sme systematicky a systémovo postúpili k „To za deviate“, musíme poodhaliť, kde v tomto novom ráze manažérskeho uchopenia vzniká nová hodnota a ako sa prejavuje ten skutočný rozmer návratu k sebe. To je za jedenáste. Je síce pravda, že keďže body deväť a desať už v texte rozpravy prebehli a vysvetlili sme si ich, táto veta v podobe bodu jedenásť zdanlivo (!) nedáva zmysel ako príprava na bod deväť – v zmysle bežnej logiky… lenže pointa je v upriamení zorného pola živého hlbokého analytického záujmu na skutočnosť časti deväť, s možným názvom „Presun metabolizmu hodnoty (Transformácia spotreby na údržbu)“.

A o čo ide v rámci „supra-spárovania v logike časovania“? Veď predsa vôbec nie je rozpracovaná efektívna racionalita a efektívna reálnosť konkrétnej hospodárskej realizácie cyklu „Paradox reprodukcie kapitálu stroja“ v moderne súčasnom hospodárstve. Čo však nič nemení na uvedenej logike menovania „nadväzujúcich mechanizmov klbka“, pretože si to vyžaduje „návrat ku koreňom myslenia, konania a jeho riadenia komunikáciou“.

„Preto pre celú našu zmiešanú akademickú sálu – od študentov kybernetiky, cez ekonómov a manažérov riadenia, až po vývojárov robotických celkov – zostáva toto klbko nadväzujúcich mechanizmov otvorené. Poodhalili sme síce samotnú kostru a transformačnú scénografiu moderného hospodárstva, no tie najjemnejšie detaily efektívnej reálnosti tohto nového metabolizmu údržby musíme spoločne doriešiť až v nasledujúcich praktických cvičeniach.“

Táto komentárna rozprava nie je dogmatickou tabuľou, od ktorej sa odchádza s hotovými odpoveďami, ale pozvánkou pre každého z vás, aby vo svojom vlastnom študijnom a profesijnom areáli činností začal sledovať tieto jemné nitky reťazenia realít. Skutočný výskum a hlboké porozumenie procesom našej doby totiž nekončia kliknutím na koniec komentára, ale len začínajú vašou vlastnou, bdelou a inovatívnou analýzou prítomných ekonomických a súvzťažných/súvisiacich faktov/činiteľov.