Môžeme zabrániť otepľovaniu Zeme? Niektoré pokusy vzbudzujú obavy

3

V roku 2021 dosiahla Zem neslávny medzník: Koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére dosiahla 150 % svojej hodnoty v predindustriálnom období. Aby sa zabránilo najhorším dôsledkom zmeny podnebia, musí svet do roku 2050 znížiť emisie CO2 na nulu. No keby sa to aj podarilo, nezastaví sa tak globálne zvyšovanie teploty okamžite, je na to potrebný istý čas. Existuje však niečo iné, čo môžeme urobiť, aby sme teploty znížili rýchlejšie?

Výskumný tím z Harvardovej univerzity si myslí, že by bolo možné dosiahnuť dočasné zníženie globálnych teplôt úpravou zloženia horných vrstiev atmosféry Zeme. Vedci chceli niektoré z technológií, ako aj životaschopnosť svojej teórie vyskúšať počas tohto leta experimentom tzv. stratosférickej kontrolovanej poruchy (Stratospheric Controlled Perturbation Experiment – SCoPEx), ale práca bola pozastavená. Tím však dúfa, že experiment bude pokračovať v nie príliš vzdialenej budúcnosti.

Zdrojom tepla pre Zem je Slnko, odkiaľ neustále prúdi na dennú časť planéty infračervené žiarenie. Atmosféra odráža asi 30 % z neho späť do vesmíru, zvyšok cez deň zahrieva planétu a v noci sa vyžaruje do vesmíru. V predindustriálnych časoch bolo prichádzajúce teplo presne vyvážené množstvom unikajúcim do vesmíru, a tak priemerné globálne teploty zostávali konštantné. Emisie CO2 narušujú túto rovnováhu, pretože absorbujú časť tepla, ktoré by sa malo vyžarovať späť do vesmíru, a zadržiavajú ho v atmosfére.

Predplatné NEXTECH 2021

Čím viac oxidu uhličitého je v atmosfére, tým viac stúpa teplota. Preto musia ľudia znížiť množstvo oxidu uhličitého v atmosfére, aby zabránili najhorším následkom zmeny podnebia. Niektoré procesy však môžu krátkodobo spôsobiť zníženie globálnej teploty. Napríklad oblaky prachových častíc vysoko v stratosfére po erupcii sopky Mount Pinatubo na Filipínach v roku 1991 spôsobili, že priemerná teplota na severnej pologuli poklesla v priebehu nasledujúcich 15 mesiacov o viac ako pol stupňa Celzia. 

Podobne aj tím SCoPEx chce vstreknúť častice do vyšších vrstiev atmosféry na zníženie teplôt. Postup nazvaný injektovanie stratosférického aerosólu (stratospheric aerosol injection – SAI) je v podstate jednoduchý. Vysoko letiace lietadlo alebo héliový balón by dávkovali mikroskopické aerosóly do stratosféry v nadmorských výškach 20 a viac kilometrov, teda oveľa vyššie, ako obvykle lietajú lietadlá. Tieto aerosóly by zostali visieť vo vzduchu.

Sú primalé na to, aby ich bolo vidieť zo zeme ako oblaky, ale dostatočne nepriehľadné na to, aby odrážali časť slnečnej energie späť do vesmíru. V simuláciách sa SAI javí ako životaschopný koncept. Aerosóly by sa však museli dopĺňať každých pár rokov a metóda nerieši hlavnú príčinu zmeny podnebia – skleníkový efekt. V najlepšom prípade by to bolo dočasné opatrenie v boji proti rastúcim teplotám, pričom krajiny by súčasne museli znižovať hladiny oxidu uhličitého.

Zatiaľ čo sopky vyvrhujú hlavne zlúčeniny na báze síry, ktoré okrem ochladzovania atmosféry poškodzujú aj ochrannú ozónovú vrstvu Zeme, tím SCoPEx sa zameriava na menej škodlivý aerosól, uhličitan vápenatý (kriedový prach). Ten by mal priniesť požadovaný chladiaci účinok bez poškodenia ozónovej vrstvy. Výskumníci chcú v experimente použiť héliový balón podobný štandardnému meteorologickému balónu, ktorý by však bol vybavený vrtuľami umožňujúcimi tímu na zemi kontrolované manévrovanie.

Pri svojom prvom lete, ktorý je predbežne plánovaný na budúci rok, by balón nevypustil do stratosféry nič. Iba by vystúpil do výšky 20 km, pričom by tím otestoval manévrovací systém a fungovanie vedeckých prístrojov a komunikácie. Pri druhom lete by v rovnakej výške uvoľnil 1 až 2 kg uhličitanu vápenatého. Balón sa počas vypúšťania bude pohybovať po priamke, takže častice aerosólu vytvoria úzky oblak, dlhý asi 1 km. Tím SCoPEx bude pozorovať, ako sa častice časom rozptýlia a do akej miery budú odrážať slnečné svetlo.

Pred rozsiahlym uvoľnením aerosólu bude potrebných ešte minimálne desať rokov výskumu, hovoria vedci. Niektorí odborníci však vyjadrili obavy. Aj keď počítačové modelovanie naznačuje, že SAI je bezpečný, stále existuje možnosť, že by mohol mať nepredvídané vedľajšie účinky.

Mohol by narušiť poveternostné podmienky, poškodiť plodiny znížením množstva prijatého slnečného žiarenia, prípadne aj poškodiť ozónovú vrstvu, ak sa použijú sulfidové aerosóly. No aj keď bude misia SCoPEx úspešná a technológia SAI bude implementovaná v plnom rozsahu, redukciu oxidu uhličitého iba doplní, nie nahradí.

Zdroj: livescience.com.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

3 komentáre

Lacko bludy reakcia na: Môžeme zabrániť otepľovaniu Zeme? Niektoré pokusy vzbudzujú obavy

2.8.2021 03:08
Lacko kde mas mozog? Ake obavy? Vedec nema nikdy obavy! To je len tvoj slovnik doma.
Reagovať

RE: uz by si mohol prestat zadierat reakcia na: Lacko bludy

4.8.2021 11:08
odkial ty vies, ze vedec nema nikdy obavy? ty si nejaky drbko bez iq, respektive s iq=0. vsetko kritizujes, vsetkemu rozumies a vlastne nic nevies...
Reagovať

RE: RE: uz by si mohol prestat zadierat reakcia na: RE: uz by si mohol prestat zadierat

4.8.2021 15:08
Lebo som robil tiez vedca a poznam vela vedcov. Obavy nema nikto kto rozmysla, nemusi byt ani vedec. Take slovo v slovniku niekoho kto rozhoduje nema, co existovat. Normalny clovek vie fakty a moznosti na ktore sa pripravi, aby vedel reagovat.
Reagovať

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať