Naša planéta je rozladená: satelity objavili, že ročné obdobia Zeme strácajú svoj rytmus

Naše tradičné chápanie štyroch ročných období – jari, leta, jesene a zimy – je podľa najnovších vedeckých poznatkov príliš zjednodušené. Prelomová štúdia, ktorá analyzovala satelitné dáta za posledných 20 rokov, odhalila, že v mnohých častiach sveta sú sezónne rytmy rastlinného života „rozladené“. Tento jav, známy ako sezónna asynchrónia, má hlboké a prekvapivé dôsledky pre ekológiu a evolúciu života na Zemi.

Vedci využili nový analytický prístup k štúdiu fenológie, teda časovania sezónnych cyklov v prírode, a vytvorili doteraz najkomplexnejšiu mapu rastových cyklov rastlín na našej planéte. Sezónna asynchrónia označuje oblasti, kde sa časovanie sezónnych cyklov dramaticky líši aj na blízkych miestach. Štúdia identifikovala dve hlavné globálne ohniská tejto anomálie.

Prvým sú oblasti so stredomorským podnebím, ako sú Kalifornia, Čile, južná Afrika, južná Austrália a samotné Stredomorie. V týchto regiónoch lesné ekosystémy dosahujú vrchol rastu približne o dva mesiace neskôr ako okolité rastlinné spoločenstvá. Druhým ohniskom sú tropické horské oblasti, kde zložitý terén ovplyvňuje prúdenie vzduchu, zrážky a oblačnosť, čím vytvára mozaiku rozmanitých a lokalizovaných sezónnych vzorcov.

Dôsledky tohto javu sú zásadné. Ak sú rastové cykly rastlín nesynchronizované, znamená to, že aj dostupnosť zdrojov, ako sú potrava a úkryt pre živočíchy, je časovo posunutá. To priamo ovplyvňuje reprodukčné cykly mnohých druhov. Populácie žijúce v blízkych oblastiach s odlišnými sezónnymi cyklami majú menšiu pravdepodobnosť, že sa budú navzájom krížiť.

Táto reprodukčná izolácia môže v priebehu dlhého času viesť ku genetickým rozdielom a nakoniec až k vzniku nových, odlišných druhov. Tento mechanizmus môže vysvetľovať, prečo sú oblasti so sezónnou asynchróniou zároveň aj ohniskami biodiverzity. Ako konkrétny príklad štúdia uvádza zber kávy v Kolumbii, kde farmy vzdialené len jeden deň cesty autom môžu mať reprodukčné cykly rastlín také odlišné, akoby sa nachádzali na opačných pologuliach.

Tento výskum mení naše chápanie ohnísk biodiverzity, ktoré nie sú len statickým javom, ale aktívnym procesom poháňaným dynamickým „motorom“ sezónnej asynchrónie, ktorý je teraz merateľný z vesmíru. Vďaka satelitným dátam môžeme v podstate sledovať evolúciu v planetárnom meradle. Zistenia však prinášajú aj vážne varovanie v kontexte klimatických zmien. Klimatické zmeny by mohli tieto jemne vyladené ekosystémy katastrofálne narušiť.

Zmenou miestnych teplôt a zrážkových modelov by mohli buď vymazať jemné rozdiely, ktoré poháňajú biodiverzitu, alebo naopak, vytvoriť nové, chaotické nesúlady, ktoré by spôsobili kolaps existujúcich ekologických vzťahov, napríklad medzi opeľovačmi a rastlinami. Hrozba klimatických zmien teda nespočíva len v globálnom otepľovaní, ale aj v narušení zložitého časového „tanca“ ročných období, ktorý je základom najbohatších ekosystémov našej planéty.

Zdroj: sciencealert.com.

^{Zdroj Foto: NASA/JPL-Caltech}