Nosový molekulárny sprej prináša nádej v boji proti peľovým alergiám

Alergie predstavujú celosvetovú výzvu, ktorá postihuje milióny ľudí a významne ovplyvňuje kvalitu ich života. Len v Spojených štátoch trpí sennou nádchou (alergickou rinitídou) takmer 81 miliónov dospelých, a celkovo má nejakú formu alergie najmenej jeden z troch dospelých Američanov a jedno zo štyroch detí. Súčasné liečby, ako sú voľnopredajné antihistaminiká, často len zmierňujú príznaky, no úplne ich nepotláčajú.

Alergénové injekcie (imunoterapia) síce ponúkajú dlhodobú úľavu, ale vyžadujú si liečbu po dobu 3 až 5 rokov a sú finančne náročné. V tejto súvislosti prichádza s prelomovou inováciou tím vedcov z Kazašskej národnej agronomickej výskumnej univerzity (KazNARU), ktorí vyvinuli nosový „molekulárny štít“.

Táto nová metóda predstavuje zásadný posun od reaktívnej liečby k proaktívnej prevencii. Jej mechanizmus spočíva v tom, že sa viaže na proteín peľu, čím zabraňuje jeho interakcii s imunoglobulínom E (IgE). IgE je protilátka, ktorá bežne spúšťa imunitné bunky k uvoľňovaniu histamínu a iných chemikálií zodpovedných za alergické reakcie, ako sú kýchanie, nádcha a svrbenie očí.  

Kľúčové výhody tohto prístupu sú zjavné: metóda je neinvazívna, rýchlo pôsobí a blokuje rozvoj príznakov priamo v mieste vstupu alergénu, teda v nosovej dutine. To je významný pokrok oproti tradičným protilátkovým liečbam, ktoré si doteraz vyžadovali injekcie do krvného obehu. Nová nosová aplikácia výrazne zvyšuje komfort pacienta a dostupnosť liečby.

Hoci bol tento prelomový liek pôvodne vyvinutý na boj proti peľu paliny – hlavnému alergénu v Európe a Ázii – vedci veria, že ich „plán“ môže byť prispôsobený na cielené pôsobenie proti akémukoľvek druhu peľu, ako je ambrózia alebo tráva. To otvára dvere k „novej generácii precíznych liečebných postupov pre alergie, ktoré sú rýchlo pôsobiace, bez ihiel a prispôsobené individuálnym citlivostiam na alergény“. Táto flexibilita naznačuje, že objav nie je len prelomom v liečbe alergií, ale potenciálne aj platformou pre novú generáciu presných imunologických terapií, ktoré by mohli riešiť aj iné imunitne sprostredkované stavy.  

Počiatočný výskum zahŕňal injekciu peľu paliny myšiam, čo viedlo k produkcii protilátok v ich bielych krvinkách. Tieto protilátky boli následne izolované a skombinované s laboratórne pestovanými rakovinovými bunkami – áno, rakovinovými bunkami – aby sa vyvinula stabilná bunková línia (známa ako XA19), ktorá vylučovala špecifickú protilátku proti peľu.

Výsledky testovania na myšiach s citlivosťou na peľ boli mimoriadne sľubné. Po vložení XA19 protilátok do nosa myší došlo k „masívnemu zníženiu biomarkerov zápalu“ a typických alergických prejavov. Výrazne sa znížil aj zápal pľúc, čo naznačuje potenciál tohto lokálne aplikovaného protilátky blokovať ďalšie reakcie, ako je astma vyvolaná peľom.  

Ďalším kľúčovým krokom pred testovaním na ľuďoch je „humanizácia“ – proces prispôsobenia protilátky tak, aby bola bezpečná a účinná pre ľudské použitie. Vedci sú optimistickí ohľadom časového harmonogramu. Klinické skúšky by mohli začať už o dva až tri roky, pričom uvedenie na trh by mohlo trvať ďalších päť až sedem rokov. Tento realistický časový rámec ponúka hmatateľnú nádej miliónom ľudí, ktorí už dlhé roky bojujú s alergiami.  

Zdroj: newatlas.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}