Nová teória tvrdí, že realita je kontrolovanou halucináciou generovanou naším mozgom

Tradičný vedecký pohľad na vesmír dlho predpokladal, že existuje objektívna, pevná realita, ktorú naše zmysly pasívne zaznamenávajú podobne ako kamera alebo mikrofón. Nové fascinujúce poznatky na pomedzí modernej neurovedy a teoretickej fyziky však túto zažitú predstavu radikálne spochybňujú.

Čoraz viac vedcov a filozofov sa prikláňa k názoru, že to, čo vnímame ako hmatateľný a nemenný svet, je v skutočnosti sofistikovaná konštrukcia nášho vlastného vedomia. Mozog podľa tejto teórie nefunguje ako pasívny prijímač externých signálov.

Skôr pripomína pokročilé filmové štúdio, ktoré v reálnom čase píše scenár, režíruje a premieta našu osobnú realitu priamo pred našimi očami. Tento koncept sa v odborných kruhoch často označuje termínom "kontrolovaná halucinácia".

Podstata tejto teórie spočíva v tvrdení, že náš mozog neustále, v každom zlomku sekundy, vytvára predpovede o tom, čo sa deje vo vonkajšom svete. Tieto interné dohady následne len veľmi jemne koriguje a upravuje pomocou skutočných signálov prichádzajúcich zo zmyslových orgánov.

To, čo v konečnom dôsledku vidíme, počujeme a cítime, nie je priamy a neskreslený odraz sveta "tam vonku". Ide skôr o "dohodnutý kompromis" alebo vyjednávanie medzi našimi vnútornými očakávaniami a surovými vonkajšími dátami. Keď v tomto procese dominujú predpovede bez dostatočnej korekcie zmyslami, hovoríme v medicíne o halucináciách.

Keď však tento mechanizmus funguje správne a predpovede sa zhodujú so senzorickými vstupmi, nazývame to realitou. Dôsledky tejto teórie siahajú ďaleko za hranice biológie či psychológie a dotýkajú sa samotnej podstaty našej existencie a štruktúry vesmíru.

Experimenty v kvantovej fyzike už desaťročia naznačujú znepokojivý fakt, že akt pozorovania priamo ovplyvňuje správanie subatomárnych častíc. Ak je pozorovateľ neoddeliteľnou súčasťou systému, potom vedomie nemožno považovať len za náhodný a bezvýznamný vedľajší produkt hmoty.

Niektorí teoretici preto tvrdia, že ignorovať vedomie pri fyzikálnom popise vesmíru je zásadná chyba. Je to podobné, ako keby sme pri analýze románu skúmali len chemické zloženie atramentu a papiera, pričom by sme úplne ignorovali význam slov a príbehu.

Sila našich mentálnych modelov sa neprejavuje len v abstraktnej rovine, ale má aj hmatateľné fyzické dôsledky na naše telá. Placebo efekt je jedným z najsilnejších a vedecky najlepšie zdokumentovaných dôkazov, že samotné presvedčenie dokáže meniť fyziológiu tela.

Viera v účinok liečby dokáže spustiť biochemické procesy, ktoré sa vyrovnajú účinkom silných farmaceutík. Hranica medzi "vnútornou" mysľou a "vonkajším" fyzickým svetom je teda oveľa priepustnejšia, než sme si v západnej vede doteraz pripúšťali. Naše subjektívne prežívanie – či už ide o stres, radosť, strach alebo úžas – zanecháva merateľné fyzikálne odtlačky v našom biologickom systéme.

Prostredníctvom našich činov, ktoré sú riadené týmito stavmi, následne meníme aj okolitý svet. Sociálny konštruktivizmus túto myšlienku rozširuje z jednotlivca na úroveň celej spoločnosti a civilizácie. Zákony, menové systémy, štátne hranice či inštitúcie existujú v podstate len preto, že veľké skupiny ľudí zdieľajú rovnaký mentálny model a veria v jeho platnosť.

Tieto "sociálne reality" sú pre náš život rovnako skutočné a určujúce ako fyzické objekty typu kamene alebo stromy. Ich existencia však závisí výlučne od kolektívneho vedomia a konsenzu. Technológie budúcnosti, ako sú ultra-detailné mapovanie mozgu a pokročilá umelá inteligencia, nám možno čoskoro umožnia tieto hypotézy otestovať empiricky.

Ak by sa tieto teórie potvrdili, znamenalo by to fundamentálny obrat v chápaní našej role v kozme. Ukázalo by sa, že nie sme len pasívnymi obyvateľmi vesmíru, ktorí sa v ňom náhodou ocitli. Boli by sme skôr jeho aktívnymi spoluautormi, ktorí svojím vedomím neustále formujú jeho podobu.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ:

Pochopenie aktívnej úlohy mozgu pri tvorbe reality môže zásadne zmeniť náš prístup k duševnému zdraviu, liečbe chorôb a chápaniu ľudského potenciálu. Ukazuje, že zmenou nášho vnímania a očakávaní môžeme reálne ovplyvniť fyzický svet okolo nás, čo dáva jednotlivcovi do rúk obrovskú zodpovednosť aj moc.

^{Zdroj: discoverwildscience.com foto: depositphotos.com}