Prečo s mŕtvym prstom alebo fotkou neodomknete cudzí telefón?

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo biometrické zabezpečenie smartfónu, ako je snímač odtlačkov prstov alebo rozpoznávanie tváre typu Face ID, prestane fungovať, ak by ste sa pokúsili použiť fotku tváre alebo odtlačok prsta osoby, ktorá už nie je medzi živými? Nie je to chyba systému, ale sofistikovaný bezpečnostný prvok. Kľúč k pochopeniu tkvie v tom, že tieto technológie nehľadajú len zhodu vzoru.

Snímače odtlačkov prstov napríklad nevyhodnocujú iba unikátne ryhy a výbežky na vašom prste. Zásadným prvkom je detekcia prirodzenej elektrickej kapacity, ktorú má živá ľudská pokožka. Tento slabý elektrický náboj sa po smrti stráca, a preto snímač na mŕtvy prst jednoducho nereaguje. Nejde teda len o pasívne porovnanie obrázku, ale o aktívnu kontrolu "živosti". Podobne funguje aj technológia Face ID a jej ekvivalenty.

Tieto systémy často využívajú pokročilé mechanizmy, ktoré hľadajú jemné známky života. Môže ísť o nepatrné pohyby tváre, žmurkanie alebo priestorové vnímanie, ktoré potvrdzuje, že ide o trojrozmernú, živú tvár a nie plochú fotografiu či statickú, nereagujúcu podobu. Absencia týchto mikropohybov u zosnulej osoby bráni odomknutiu telefónu.

Tieto funkcie sú teda zámerne navrhnuté tak, aby zabránili neoprávnenému prístupu, a to nielen po smrti, ale potenciálne aj v situáciách nátlaku. Okrem toho, nové nastavenia v zariadeniach s Androidom, ktoré vynucujú reštart do najbezpečnejšieho stavu po určitom čase, predstavujú ďalšiu vrstvu digitálnej ochrany, dopĺňajúcu biometrické zabezpečenie.

Ukazuje sa, že biometrický prístup je bytostne spojený so životom používateľa, na rozdiel od hesiel či PIN kódov, ktoré by teoreticky mohli byť použité neobmedzene, ak by boli známe. To otvára širšie otázky digitálneho dedičstva a prístupu k osobným údajom po smrti, kde biometria zohráva špecifickú, no časovo obmedzenú úlohu.

Zdroj: uniladtech.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}