Prelomový objav vytvoril návod na cestovanie rýchlosťou svetla

Mexického fyzika Miguela Alcubierra Moyu inšpirovalo cestovanie svetelnou rýchlosťou v seriáli Star Trek, aby preskúmal možnosť reálneho spôsobu pohonu rýchlosťou svetla. Jeho výskum viedol k vývoju Alcubierrovho warpového pohonu, ktorý zmršťuje časopriestor pred vesmírnou loďou a zároveň ho rozširuje za ňou, čo umožňuje lodi pohybovať sa „ľubovoľne vysokou“ rýchlosťou. Alcubierrov pohon však vyžaduje použitie „negatívnej energie“, exotických častíc, ktoré v našom vesmíre neexistujú.

Výskumníci z think-tanku Applied Physics navrhli nový prístup k problému warpového pohonu využitím „pozitívnej energie“ namiesto negatívnej energie. Táto pozitívna energia sa využíva prostredníctvom guľovitej štruktúry nazývanej „warpová bublina“, ktorá obklopuje loď pomocou hustého plášťa z hmoty. Bublina stláča časopriestor pred loďou a rozširuje ho za ňou, čím poháňa loď extrémnou rýchlosťou pomocou silnej gravitácie plášťa bez toho, aby cestujúci pocítili akékoľvek zrýchlenie.

Bublina je teda navrhnutá tak, aby cestovatelia vo svojom lokálnom časopriestorovom prostredí – vo vnútri bubliny – zažívali normálny pohyb v čase. Tím vyvinul výpočtový program s názvom Warp Factory na modelovanie zložitosti systému a vyhodnotenie energetických podmienok potrebných pre rôzne geometrie warpového pohonu. Tento výskum predstavuje významný pokrok v štúdiu warpového cestovania a poskytuje nové možnosti navrhovania warpových pohonov, ktoré dodržiavajú princípy konvenčnej fyziky.

Stále však treba prekonať praktické výzvy. Ovládanie warpových bublín si vyžaduje koordináciu a značné množstvo hmoty a energie na zaistenie bezpečnosti cestujúcich a synchronizácie s plynutím času v cieli. Komunikácia medzi osobami vo vnútri bubliny a mimo nej by mohla byť tiež narušená, pretože prechádza zakrivením deformovaného priestoru. Okrem toho si súčasný model vyžaduje hmotnosť rovnajúcu sa približne dvom Jupiterom.

Napriek týmto výzvam je tím Applied Physics presvedčený, že ich model sa nakoniec priblíži rýchlosti svetla a prinesie revolúciu v medzihviezdnom cestovaní. Dokonca aj cesta polovičnou rýchlosťou svetla do najbližšej hviezdnej sústavy Alfa Centauri by trvala len deväť rokov v porovnaní s tisíckami rokov, ktoré by si vyžadovala so súčasnou technológiou. Jedným z hlavných obmedzení dosiahnutia rýchlosti svetla je nekonečný nárast hmotnosti, keď sa objekt blíži k rýchlosti svetla, čo si vyžaduje nekonečné množstvo energie na udržanie jeho rýchlosti.

Prekonanie tohto obmedzenia môže zahŕňať pokrok vo fyzike kondenzovanej hmoty, ktorá sa zaoberá silami medzi atómami a elektrónmi v hmote. Dôležité aspekty, ktoré musia vedci ešte vyriešiť, sú aj konštrukcia počiatočného zrýchlenia a metódy spomalenia a zastavenia lode. Tím Applied Physics však verí, že tieto problémy sa nakoniec podarí prekonať. 

Zdroj: popularmechanics.com.